KAM KRÁČA SLOVENSKÉ ŠKOLSTVO? 2

Milénium

Po neúspešnom pokuse zaviesť do praxe programovo a štrukturálne prepracovanú reformu školstva pod názvom „Konštantín“ a nekoncepčných legislatívno-administratívnych avantúrach s politickým podtextom Mečiarovej ministerky školstva Slavkovskej nová vláda, ktorá vznikla po voľbách 1998, vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že považuje výchovu  a vzdelávanie  za jednu  zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít, pričom vzdelávanie má byť zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska a ovplyvniť postavenie Slovenska v Európe a zabezpečiť všestranný rozvoj osobnosti a uplatnenie každého občana. Vláda sa zaviazala vytvoriť a schváliť dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania. na najbližších 15-20 rokov a v nadväznosti na koncepciu pripraviť nový školský zákon (zákon o výchove a vzdelávaní).

Takouto koncepciu sa stal projekt Milénium.

 Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov načrtol ľudskú spoločnosť formovanú na základe humánno – tvorivej výchovy pre nové  tisícročie. Program nadviazal na materiály vzťahujúce sa k vývoju slovenského školstva od roku 1989 a vychádzal z analýz obecných trendov, ktoré sa dlhodobo uplatňujú v krajinách Európskej únie a  štátoch OECD.

Program vymedzil hlavné priority transformácie školstva, ktoré majú rešpektovať a realizovať aktéri vzdelávacej politiky na Slovensku:

•          prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa spoločnosti

•          reagovanie na explóziu informácií

•          prechod z primárnej a sekundárnej sféry ekonomiky do terciárnej sféry

•          akceptovanie globalizácie sveta

•          zmenu filozofie výchovy a vzdelávania – od tradičného poňatia  výchovy a vzdelávania prejsť k tvorivo – humanistickej koncepcii.

Realizácia týchto trendov predpokladá zmenu obsahu výchovy a vzdelávania (kurikulárna transformácia), ktorá by mala posilniť komunikačné, personálne a interpersonálne schopnosti. Príprava pedagogických pracovníkov, učiteľov vyžaduje zmeny metód, spôsobov a technológie vzdelávania, výchovy a riadenia týchto procesov. Predpokladá decentralizáciu riadenia školstva. Nevyhnutné je zabezpečenie práce s modernými informačnými technológiami, do primárnej a sekundárnej sféry vzdelávania je potrebné zaradiť problematiku komplexného programu výchovy k zdraviu. Výchova a vzdelávanie majú formovať občiansku spoločnosť. Školský systém musí zabezpečiť právo slobodnej voľby vzdelávacej cesty,  účasti občanov, rodičov, komunity na riadení škôl.

Základnými princípmi výchovy a vzdelávania majú byť:

•          celoživotné vzdelávanie,

•          európska dimenzia vo vzdelávaní,

•          zabezpečenie rovností šancí,

•          humanizácia a kvality

•          efektívne využívanie zdrojov,

•          demokratické a efektívne riadenie a profesionálna personálna politika.

Základné princípy programu Milénium boli konkretizované v  krokoch a nástrojoch realizácie. Mnohé z nich sa uskutočnili. Decentralizácia riadenia školstva funguje v praxi, aj keď je ešte veľa nejasností v kompetenciách jednotlivých subjektov, management v školstve aj v miestnych samosprávach nedosahuje potrebné profesionálne kvality, neznížil sa počet školských úradníkov. Uskutočnila sa reforma financovania, finančné prostriedky sú rozdeľované transparentnejšie, ale sa nezvýšili štátne dotácie do školstva chýbajú peniaze pre materské školy, kluby, základné umelecké školy a podobne. Financovanie školstva je poddimenzované, výdavky na školstvo a vedu tvoria iba 3, 7% HDP. Podľa analýzy PISA zo 60 krajín dávame spolu s Mexikom na hlavu žiaka najmenej peňazí. Aj keď sa povinná školská dochádzka  predĺžila znovu na 10 rokov, priemerná dĺžka  školskej dochádzky (vzdelávania)  absolventov  škôl, ktorí končili  štúdium v roku 1996  je v EÚ 17,4 roka. Čo je menej  o 2,7 roka ako je priemer v EÚ.

Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Iba 70,68 % učiteľov ZŠ a 68,96 % učiteľov SŠ spĺňa kvalifikačné požiadavky. V špeciálnych školách je to len 46,65 %. Až 34,78 % vyučovacích hodín v základných a stredných školách odučia nekvalifikovaní učitelia. Kvalifikovanosť vyučovania  anglického jazyka  na  ZŠ je len 52,86 %, nemeckého jazyka 58,78 %. Učiteľov, ktorí odchádzajú do dôchodku, nemá kto nahradiť. ročne prichádza do škôl iba 5,5 % nových učiteľov. Mnohí učitelia majú ešte ďalšie zamestnanie. Neposilňuje sa výchovná zložka, naopak, likvidujú sa školské zariadenia, rušia sa školské výchovné zariadenia, kluby detí a mládeže, centrá voľného času  Stúpa počet žiakov v triedach vzhľadom na normatívy, žiaci sa učia z predimenzovaných a často zastaraných učebníc. Dobiehame svet v počte počítačov na žiaka, ale ich využitie je nedostatočné.

Na gymnáziách u nás študuje  v porovnaní so štátmi EÚ len žiakov 16, 8 %. Ostatní maturujú na SOU a SOŠ. Málo systémovým riešením sú gymnáziá s osemročným štúdiom, ktoré obmedzujú rovnosť šancí, spravodlivosť v prístupe ku vzdelaniu, žiakov segregujú, čím negatívne ovplyvňujú kvalitu vzdelávania na ZŠ. Majú aj negatívny dopad na kvalitu  vzdelávacieho systému ako celku. Osemročných gymnáziá by mali existovať v nižšom počte  ako výberové školy s možnosťou prestupovania žiakov na iné školy. Nedostatočné je prepojenie SOU a SOŠ s hospodárskou sférou. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva nie je dostatočná len. Počet maturantov je nízky (69,1 %)  vo vyspelých  krajinách je TO okolo 80 %. Prijímanie maturantov na vysoké školy je pod priemerom krajín EÚ,  ale aj vyspelých krajín sveta. Realizuje sa nová koncepcia maturitnej skúšky prebiehajú monitoringy deviatakov ako pokus na zavedenia širšieho hodnotenie škôl, ich hodnotenie kvality.

Urobila sa reforma vysokého školstva, ale fakulty stratili právnu subjektivitu, čo je to úplne opačný trend ako v „malom“ školstve. Okrem Islandu máme v Európe najviac vysokých škôl na počet obyvateľstva. Akreditačná komisia nestíha akreditovať školy a študijné programy. Následkom je nedostatočný počet pedagógov značne sa znížila ich kvalita - na mnohých vysokých školách aj základné predmety učia magistri, niektoré odbory garantujú tzv. „lietajúci profesori“. Na mnohých vysokých školách prevažujú externí študenti. Za posledných 5 rokov stúpol 2,5 krát počet vysokoškolských profesorov, ale publikačná činnosť sa nezvýšila. Vznik súkromných vysokých škôl odčerpáva najlepších učiteľov zo štátnych škôl.

Ale, neurobilo sa nič v obsahovej úprave, v kurikulárnej transformácii.

Mnohé kroky zamerané na odstraňovanie problémov vo výchove a vzdelávaní sú realizované v kooperácii s rôznymi partnermi v zahraničí. Členstvo Slovenska v Európskej únii umožňuje financovať aj rôzne vzdelávacie projekty z prostriedkov Európskej únie – prostredníctvom projektov PHARE a aj cez štrukturálne fondy. Napriek tomu výsledky merania PISA i závery inšpekcií ukazujú, že v rámci EÚ klesáme do podpriemeru. Naši žiaci zlyhavajú najmä v gramotnosti v zmysle interpretácie a hodnotenia prečítaného a zlyhali ešte viac v riešení problémov. rozbor príčin. Prostredníctvom vzdelávania rozvíjame nižšie poznávacie funkcie, najmä pamäť (v pamäťových testoch sme priemerní), ale nerozvíjame dostatočne hodnotiace, kritické myslenie a tvorivosť a s nimi spojené nonkognitívne funkcie, akými sú sebavedomie, zvedavosť, autoregulácia.

Nedostatky v kurikule (obsah učiva a vyučovacie postupy) sú veľmi závažné. Značná časť mládeže opúšťa školu  s vedomosťami a zručnosťami, schopnosťami a postojmi, ktoré  nie sú  dostatočne využiteľné na trhu práce. Táto časť mládeže rozširuje rady nezamestnaných a frustrovaných občanov. Explózia informácií a technológií zapríčinili predimenzovanie osnov a učebníc. Učebné osnovy neobsahujú explicitne vyjadrené základné  učivo ani nie je jasné a jednoznačne čo má byť merateľným  výsledkom osvojenia si  učiva, jeho obsah znemožňuje vnútornú diferenciáciu žiakov. Absentuje objektivizácia merania a hodnotenia výsledkov výchovy a vzdelávania. Práce na kurikulárnej transformácii sa doteraz ani nezačali, a to napriek tomu že zmena obsahu výchovy a vzdelávania je najdôležitejšou súčasťou schváleného Národného programu výchovy a vzdelávania (Milénia).