KAM KRÁČA SLOVENSKÉ ŠKOLSTVO? 4

Zásady kurikulárnej transformácie

Ako sa konštatuje v Miléniu, v súlade s trendom v EÚ, teda dnes aj v súlade s cieľmi a zásadami Európskeho kvalifikačného rámca je nutné v rámci obsahovej reformy výchovy a vzdelávania definovať štátne kurikulum, ktoré bude obsahovať všeobecné ciele vzdelávania, základné učivo, záväzné cieľové požiadavky na výkon žiakov – štandardy, spôsoby overovania dosahovania štandardov a modelové vzdelávacie programy. Druhou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania má byť školské kurikulum, t.z. vlastné programy škôl ktoré zabezpečia zodpovednosť, slobodu, profesionalitu a flexibilitu  škôl. Gesčným orgánom s relevantným i kompetenciami by mala byť Národnú kurikulárna rada, ktorá by mala  fungovať ako tzv. „malá"“akreditačná komisia. Jej úlohou by bolo hodnotenie a akreditácia vzdelávacích  štandardov a programov.

Európska dimenzia vzdelávania deklaruje ako zásadné princípy vzdelávanie v cudzích jazykoch, informačné technológie, výchovu k demokratickému občianstvu, humanite a k rešpektovaniu uznávaniu ľudských práv a slobôd. Milénium navrhuje zabezpečiť realizáciu týchto princípov aj zmenou pedagogických, didaktických a metodických postupov prostredníctvom integrované prístupu k vzdelávaniu (zlučovanie príbuzných vyučovacích predmetov), medzipredmetových vzťahov. Vedomostí a zručností musia tvoriť najmä zovšeobecnené pojmy, vzťahy, princípy, zákony, teórie a všeobecné spôsoby činností. Príprava na povolanie sa musí stať dominantou súčasťou celoživotného vzdelávania s otvoreným trhom pracovných síl.

Objektívnym nástrojom hodnotenia a merania kvality výchovy a vzdelávania musia byť národné výkonové štandardy vedomostí a kompetencií, ktoré budú akceptovať dohodnuté úrovne Európskeho kvalifikačného rámca. Ich konštrukcia by mala byť nastavená tak aby pôsobili ako nástroje merania výkonov v každom predmete, ako štandard pre každý kľúčový rok vzdelávacej cesty (prechod na 2. stupeň ZŠ, ukončenie základného vzdelania, ukončenie strednej školy resp. maturita, ukončenie VŠ) i ako mierka hodnotenia úrovne výchovy a vzdelávania. Používanie národných štandardov na meranie výchovy a vzdelávania je dôležité aj z hľadiska medzinárodných perspektív; medzinárodné testovanie môže sprehľadniť a zobjektivizovať vzdelávacie výsledky, zvýšiť spoluprácu a mobilitu.

Štandardy by mali definovať základné učivo ako poznatky potrebné pre bežný život každého jednotlivca, ako základ pre ďalšie učivo aj ako poznatky úplne nové, doposiaľ nezahrnuté do učebných osnov (t.z. najnovšie informácie vedných disciplín, techniky, ekonomiky, spoločenských vzťahov). Rozširujúce učivo je prehĺbením alebo rozšírením základného učiva, učivo o regióne, ktoré možno zostaviť z rôznych vedných disciplín, (techniky, občianskej či právnej problematiky) tak, že každé tvorí jeden súvislý tematický celok, pričom tieto celky svojou náročnosťou a rozsahom zodpovedajú veku a schopnostiam žiakov. Výber tematických celkov závisí od školy, jej programu. Odborné vzdelávanie a príprava má pomáhať študentom pri prechode zo škôl do zamestnania; má sa prispôsobovať individuálnym potrebám jednotlivcov, zabezpečovať rovnosť prípravy žiakov a študentov na život v spoločnosti, na zásadu  učiť sa učiť; pripraviť ich na celoživotné vzdelávanie a praktickú a funkčnú aplikáciu ich vedomostí

Tieto zásady, jednotlivé zložky a komponenty obsahovej prestavby výchovy a vzdelávania by mali reflektovať to, čo je okrem iného aj cieľom i obsahom návrhu na vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca. Ten navrhuje a presne popisuje osem úrovní pre znalosti a zručností a osobných a profesionálnych kompetencií (samostatnosť a zodpovednosť, postoj k  vzdelávaniu sa, komunikačné a sociálne kompetencie, profesijné a odborné kompetencie), pričom stanovuje aj osem rôznych kľúčových kompetencií: komunikovanie v materinskom jazyku, komunikovanie v inom jazyku, základné kompetencie v oblasti matematiky, vedy a technológie, digitálna zručnosť, schopnosť učiť sa, interpersonálne a občianske kompetencie, podnikateľstvo a kultúra prejavu.

Európsky kvalifikačný rámec súčasne navrhuje aj to, k čomu by mala smerovať obsahová prestavba výchovy a vzdelávania v SR, teda aj to, čo by mal podrobnejšie definovať zákon o výchove a vzdelávaní:

1.Čo je vzdelávanie: Vzdelávanie je kumulatívny postup, pri ktorom jednotlivci postupne prijímajú stále zložitejšie a abstraktnejšie entity alebo získavajú zručnosti  a širšie kompetencie.

2.Kde ho možno dosiahnuť: Ako informálne (pri činnostiach vo voľnom čase) alebo formálne (vo vzdelávacích zariadeniach kam patria aj pracoviská).

3.Čo má vzdelávanie poskytovať: Znalostí, zručností alebo schopností, ktoré jednotlivec dosiahol alebo je schopný preukázať po dokončení vzdelávacieho procesu.

4.Čo majú definovať profily absolventov: Výsledky vzdelávania sú definície toho, čo má študent na konci vzdelávacieho procesu vedieť, čomu má rozumieť, a čo má dokázať.

5.Čo má byť súčasťou kompetencií: poznávacie kompetencie (používanie teórie a konceptov ako aj neformálnych znalostí), funkčné kompetencie (zručnosti a know-how pre prácu v danej oblasti práce, učenia alebo sociálnej činnosti), osobnostná kompetencia (know-how potrebné na správanie v určitej situácii ) a etická kompetencia (osvojenie si osobných a profesionálnych hodnôt).

6.Čo je kvalifikácia: Stanovenie určeného štandardu znalostí, zručností a širších kompetencií potvrdených postupom hodnotenia alebo úspešným dokončením štúdia, t.z. oficiálne uznanie hodnoty na trhu pracovných síl a pri ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave.

7.Na čo slúži kvalifikačný rámec: Sústava kritérií pre dosiahnuté úrovne vzdelania stanovená implicitne v samotnom opise kvalifikácie, alebo explicitne vo forme sústavy deskriptorov jednotlivých úrovní. Môže pokrývať všetky možné výsledky a trajektórie vzdelávania  alebo vymedzovať určitý sektor (formálne vzdelávanie, vzdelávanie a odborná príprava dospelých skupina povolaní).

8.Prečo je potrebný metarámec: Je to prostriedok vytvárania súvislosti jedného kvalifikačného rámca s inými, jednej kvalifikácie s inými za účelom vytvárania dôveru pri porovnávaní kvalifikácií v rôznych krajinách a sektoroch.