Základné princípy vyučovania slovenského jazyka

1. Slovenský jazyk je spolu s čítaním a literárnou výchovou na I. stupni základnej školy a spolu s literárnou výchovou na II. stupni základnej školy integrálnou súčasťou vyučovania materinského jazyka. Jeho súčasťou je jazyková aj slohová zložka, integrovaná do jedného celku.

2. Časová dotácia zostáva nezmenená:

Na I. stupni základnej školy

 ročník 1. 2. 3. 4.

 počet hodín

Na druhom stupni základnej školy tvorí časová dotácia asi 60 % ročnej časovej dotácie pre materinský jazyk a literatúru.

3. Slovenský jazyk na I. stupni základnej školy je zameraný na získanie kvalitných ortografických návykov a zručností, na zvládnutie základných pravopisných a ortoepických noriem. Slovenský jazyk na II. stupni základnej školy vedie žiakov k poznaniu bohatosti jazykových prostriedkov na jednotlivých rovinách jazykového systému, odhaľuje vzťahy významu a formy a vzťahy medzi jednotlivými rovinami jazykového systému, zameriava sa na funkčné využitie jazykových a mimojazykových prostriedkov v písomných a rečových prejavoch. Rozvíja v žiakoch komunikačné schopnosti a návyky, pestuje v nich lásku k materinskému jazyku a cez ovládanie normy spisovného jazyka ich vedie k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich ústnych i rečových prejavov.

4. Základným princípom je komunikatívno-poznávací princíp, ktorý spočíva vo vyhľadávaní jednotlivých jazykových javov v rôznych typoch textov, v následnom usúvzťažňovaní, triedení a systematizovaní analyzovaných javov, ktoré vedie k istému zovšeobecnenému poznatku o danom jave. Nasleduje precvičovanie poznaného jazykového javu, ktoré vyúsťuje do jazykovej praxe - žiaci sa učia využívať poznaný a precvičený jazykový jav pri tvorení vlastných textov. Jazyková a slohová zložka nie sú vzájomne oddeľované, ale tvoria integrálnu súčasť výučby materinského jazyka.

5. Slovenský jazyk je prezentovaný ako základný dorozumievací prostriedok, pričom sa nacvičuje aj využívanie poprijazykových a mimojazykových prostriedkov komunikácie. Zároveň sa zdôrazňuje aj individuálnoreprezentatívna a národnoreprezentatívna funkcia jazyka a jeho funkcia estetická. S tým súvisí pestovanie národného povedomia a estetického cítenia žiakov.

6. Ortografické zručnosti a návyky spolu s ovládaním pravopisnej a ortoepickej normy tvoria predpoklady ďalšieho jazykového vzdelávania.

7. Na I. stupni základnej školy sa vyučovanie slovenského jazyka orientuje na zmechanizovanie písomných návykov žiakov so súčasným zachovaním estetického fenoménu písania, neskôr špirálovito prechádza k poznávaniu pravopisnej a ortoepickej normy a k základom jazykového vzdelávania. Žiaci dostávajú veku primeranou formou základné poznatky z dejín jazyka a jazykovedy, z lexikológie, morfológie, iba v minimálnej miere aj zo syntaxe, učia sa reprodukovať prečítané texty a na základe toho tvoriť prvé vlastné texty. Cez vlastné nárečie, sociolekt učia sa poznať a ovládať spisovný jazyk, kladú sa základy jazykovej kultúry ich prejavov.

8. Východiskom jazykového vzdelávania je text patriaci k rôznym štýlom, s uplatnením rôznych slohových postupov a jazykových i mimojazykových prostriedkov. Žiaci sa učia text analyzovať, získané poznatky syntetizovať a využívať v praktickej komunikácii.

9. Piaty ročník sa chápe ako organický prechod od zvládnutia písomných návykov a zručností, základných pravopisných a výslovnostných noriem k získavaniu základných poznatkov o jazyku a jazykovede, k postupnému osvojovaniu si jazykovej kompetencie.

10. Vyučovanie slovenského jazyka na strednej škole stavia na ortografických a ortoepických zručnostiach, na poznaní jednotlivých jazykových javov a na tej úrovni jazykovej kompetencie, ktorú si žiak osvojil na základnom stupni vzdelávania.

11. Vyučovanie slovenského jazyka na strednej škole sa zameriava na spoznávanie jazyka ako systému, na odhaľovanie jeho štruktúrnych vzťahov a vzťahov k iným jazykom. Rozširujú sa poznatky z dejín jazyka a jazykovedy. Ucelene sa podáva učivo o jednotlivých štýloch, o štylistickom využívaní jazykových, poprijazykových a mimojazykových prostriedkov. Jazyková kompetencia sa upevňuje tak, aby študent vedel primerane reagovať v najrozmanitejších komunikatívnych situáciách.

12. Na strednej škole je východiskom poznávania jazykových javov rozsiahlejší text, reprezentujúci istý žáner alebo útvar patriaci k rôznym jazykovým štýlom. Na základe analýzy, triedenia a systematizovania jazykových javov študenti dospievajú k ich funkčnému využívaniu pri tvorení vlastných textov.

13. Organizačná stránka vyučovania slovenského jazyka na základnej a strednej škole má smerovať k integrácii jeho jazykovej a slohovej zložky do jedného celku a naopak, k postupnému odčleneniu literárnej výchovy a literatúry ako samostatného vyučovacieho predmetu.

14. Novokoncipovaný obsah vyučovania slovenského jazyka na základnej a strednej škole si vyžaduje zásadnú zmenu učebníc, učebných pomôcok a zároveň zvyšuje nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.

1. Výchovné a didaktické ciele

 Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písanej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostredníkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň jazyk reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť. Pri vyučovaní slovenského jazyka je preto potrebné sledovať výchovný cieľ - vypestovať v žiakoch lásku a úctu k materinskému jazyku, pocit zodpovednosti za jeho rozvíjanie a zdokonaľovanie, starostlivosť o jazykovú kultúru vlastných jazykových prejavov. Tento cieľ dosahujeme nasledujúcimi spôsobmi:

- príkladom vzorových ústnych aj písomných textov a osobným príkladom učiteľa slovenského jazyka, ale aj učiteľov iných, predovšetkým spoločenskovedných predmetov,

- analýzou a korekciou nesprávnych alebo komunikačne neprimeraných textov,

- upozorňovaním na správnu výslovnosť, na správne slová, tvary slov, slovesné väzby, na štylistickú primeranosť výberu jazykových, parajazykových a extrajazykových prostriedkov.

 Všeobecným didaktickým cieľom vyučovania slovenského jazyka na základnej škole je získanie kvalitnej jazykovej kompetencie, t.j. schopnosti primerane reagovať v rôznych jazykových situáciách. Na to, aby sa tento cieľ mohol zvládnuť, je potrebné, aby žiaci na I. stupni základnej školy získali správne ortografické návyky a zručnosti, aby si osvojili základy pravopisnej a ortoepickej normy. Inými slovami povedané, na I. stupni je potrebné vytvoriť priestor na analýzu a precvičovanie uvedených javov, dostatočný na ich takmer zmechanizované osvojenie. To je zároveň špecifickým cieľom vyučovania slovenského jazyka na I. stupni základnej školy.

 Na II. stupni základnej školy sa má vyučovanie slovenského jazyka zameriavať na odhaľovanie bohatosti a pestrosti jazykových prostriedkov, na poznávanie a jazykovej situácii primerané používanie a usporadúvanie jednotlivých intra, extra a parajazykových prostriedkov. Zásadou pritom je, že sa nemá vyučovať metatext, ale text, učivo má byť viazané na isté komunikačné situácie. Pri práci s textom vedieme žiakov tak, aby sami vyčlenili z textu skúmaný jav, odhalili jeho podstatné znaky, našli súvislosti s inými jazykovými javmi, zaradili jazykový jav do jazykového systému. Ďalším krokom je tvorenie vlastného textu s analyzovaným javom, čím sa žiaci učia prakticky komunikovať a používať preberané jazykové javy. Až potom nasledujú cvičenia na zmechanizovanie hľadania a používania preberaného javu v texte, na určovanie jeho základných charakteristík. Záver tvorí zhrňujúce poučenie o preberanom jave, jeho začlenenie do širšej skupiny jazykových javov formou prehľadných tabuliek, grafov a pod.

 Vyučovanie slovenského jazyka na základnej škole stavia z psycholingvistického hľadiska na tvorivosti a detskej hre (hra s jazykom), čím sa zároveň dodržiava zásada vekuprimeranosti predkladaného učiva a metód.

 Zo sociolingvistického hľadiska sa vyučovanie slovenského jazyka orientuje na najčastejšie a veku primerané komunikačné situácie, ktoré sú ilustrované na príkladoch textov v učebniciach, na videozáznamoch, precvičované formou dramatizácie textov či simulovania rôznych situácií.

 Zo systémového hľadiska sa jednotlivé jazykové javy nepreberajú izolovane, ale vždy v súvislosti s inými jazykovými javmi, pričom sa berie do úvahy hierarchia jednotiek jazykového systému a jeho jednotlivých rovín, rozlišuje sa centrum a periféria jazykových javov, skúma sa forma aj obsah jazykových jednotiek, gramatických kategórií, popri synchrónii sa v odôvodnených prípadoch upozorňuje aj na diachróniu jazykových javov. Dôraz sa pritom kladie na tie jazykové roviny, ktoré majú vyústenie v texte, t.j. na lexikálnu a syntaktickú rovinu. Posilňuje sa vyučovanie rečových prejavov, od reprodukcie textov sa postupne prechádza k tvorbe vlastných textov, precvičuje sa ústna podoba rôzne uplatňovaná v jednotlivých štýloch či žánroch .

 V oblasti štylistického uplatnenia jazykových prostriedkov sa prechádza na spojenie jazykovej a slohovej zložky vyučovania slovenského jazyka do jedného celku. Od holého osvojovania si vedomostí o jazykových javoch sa tak prechádza k nácviku uplatnenia preberaného jazykového javu v praktickej komunikácii. Žiaci získavajú základné poznatky o súčinosti slohových postupov a slohových útvarov. Pozornosť sa zamieriava aj na štýly, ktoré sa doteraz zanedbávali: rečnícky, epištolárny a esejistický.

 V oblasti jazykovej kultúry sa postupne prechádza od osvojovania si zvukovej a pravopisnej normy k základom morfologickej, lexikálnej a syntaktickej normy. Vyučovací proces vyúsťuje do získavania poznatkov o primeranom štylistickom využívaní jednotlivých jazykových prostriedkov.

 Celkovo vyučovanie slovenského jazyka cez prácu s textom, jeho asnalýzu a tvorivú syntézu, vedie k odhaľovaniu základných funkcií jazyka - funkcie komunikatívnej, kognitívnej, reprezentatívnej a estetickej.

2. Teoretické východiská

 Poznanie zákonitostí jazyka a jeho prakticé ovládanie umožňujú nositeľovi jazyka naplno realizovať proces poznávania či úspešného dorozumievania. Dovoľujú človeku nielen porozumieť prijímanému jazykovému kódu, ale aj adekvátne naň reagovať a vysielať vlastné jazykové informácie, zodpovedajúce istému komunikatívnemu cieľu.

 Kvalitné ovládanie jazyka, jeho normy a štylistickej diferenckácie pomáha žiakovi orientovať sa vo svete, prijímať nové informácie a odovzdávať vlastné poznatky a skúsenosti. Tvorí predpoklady na správne pochopenie učiva z iných predmetov a na kvalitné reprodukovanie tohto učiva formou písomnej alebo ústnej odpovede. Umožňuje mu vnímať a precítiť krásu literárneho diela, piesne, opery či operety, hraného filmu a pod.

 Spoznávanie jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému napomáha chápaniu zložitosti a vzájomnej súvislosti javov okolitého sveta.

 Predmet slovenský jazyk pestuje v žiakoch pocit národnej hrdosti a vedomie jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami. Učí žiakov cez jazyk spoznávať históriu vlastného národa, vážiť si ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka.

3. Metodické postupy

 Zmena výchovných a didaktických cieľov a rešpektovanie primeraných výchovných a didaktických princípov a zásad vyžadujú zmenu predmetu slovenský jazyk. Vzhľadom na obsah, výchovnú, didaktickú a hlavne estetickú funkciu sa z vyučovania materinského jazyka ako samostatný predmet vyčleňuje literárna výchova. Naopak, jazyk a sloh sa prestávajú vyučovať ako samostatné zložky predmetu slovenský jazyk, ale vzhľadom na komunikatívno-poznávací princíp vyučovania slovenského jazyka tvoria jednotu.

 Pri rešpektovaní vekovej primeranosti učiva sa v procese realizácie výchovnovzdelávacích cieľov uplatňuje predovšetkým rozvíjanie invencie a využívanie hravosti žiakov na rôzne jazykové hry a hry s jazykom.

 Jazyk sa spoznáva ako systémový, vnútorne bohato členený a štruktúrovaný jav, slúžiaci na myslenie a dorozumievanie. Spoznávanie komunikatívnej a kognitívnej funkcie jazyka sa neuskutočňuje samoúčelne, ale vždy s prepojením na istú komunikatívnu situáciu a cieľ jazykového prejavu.

 Pri osvojovaní si jednotlivých jazykových javov v ich bohatosti a vnútornej diferencovanosti sa uplaňuje induktívna metóda, jednotlivé varianty sa učia vždy na pozadí invariantu.

 Dôsledne sa uplaňuje princíp názornosti, pričom sa okrem textu v učebnici či v pracovnom zošite, živého príkladu učiteľa, názorných pomôcok a jazykových príručiek využívajú akusticko-auditívne pomôcky a opticko-akustický kanál: televízia, video.

 Nielen proklamatívne ako doteraz sa vo výchovnom procese uplatňuje princíp špirálovitosti. O prebraných jazykových javoch sa postupne pridávajú ďalšie vedomosti, pričom celý proces sa končí zaradením daného jazykového javu do celkového jazykového systému, odhalením jeho miesta a funnkcie v tomto systéme a v procese jazykovej komunikácie.

 K poznatkom o jednotlivých jazykových javoch a o jazykovom systéme ako celku sa žiaci dopracúvajú metódou postupných krokov - od analýzy textu zameranej na vyhľadávanie jazykového javu, odhaľovanie jeho základných vlastností, cez triedenie a systematizovanie javov až po ich praktické používanie v komunikácii.

4. Hodnotenie žiakov

 V jazykovej výchove sa na I. stupni základnej školy hodnotí veku primerané ovládanie ortoepickej, ortografickej a pravopisnej normy (posledná sa ešte nezakladá na ucelených poznatkoch z morfológie) materinského jazyka. Zároveň sa hodnotí schopnosť stručne aj podrobne reprodukovať prečítaný text, reprodukovať vlastný zážitok či rozprávanie inej osoby, vytvoriť jednoduchý, veku primeraný vlastný text. Základným slohovým postupom je na I. stupni ZŠ rozprávanie.

 Na II. stupni ZŠ sa hodnotí ovládanie ortoepickej, ortografickej, pravopisnej, lexikálnej, morfologickej a čiastočne aj syntaktickej normy, ďalej úroveň poznatkov z jednotlivých jazykových rovín a pohotovosť pri práci s jazykovými príručkami, praktické využívanie získaných poznatkov o jazyku pri tvorbe vlastných textov a celková jazyková úroveň a kultivovanosť jazykového prejavu žiaka v jeho písanej i ústnej podobe.

5. Princípy štrukturovania osnov

 Na I. aj na II. stupni základnej školy sa osnovanie učiva uskutočňuje na základe vyčlenenia tzv. tematických okruhov, ktoré sú motivované žánrovo alebo z hľadiska použitého slohového postupu. Výber tematických okruhov podmieňuje následne výber textov, gramatických a slohových cvičení.

 Na tematické osnovanie textov nadväzuje problémové osnovanie preberaných jazykových javov z oblasti

- dejín jazyka a jazykovedy, vrátane poznatkov o spisovnej slovenčine,

- zvukovej stránky jazyka a pravopisu,

- lexikológie vrátane slovotvorby,

- morfológie,

- syntaxe.

Kritériá osnovania:

1. Povinné: ročná časová dotácia predmetu slovenský jazyk - percentuálne a minimálnym povinným počtom hodín,

tematické okruhy - žánre a slohové postupy, ktoré treba v príslušnom ročníku prebrať a nacvičiť,  ciele, ktoré treba vo vyučovaní dosiahnuť, t.j.  vymedzenie základného učiva.

 2. Výberové: ďalšie texty v príslušnom tematickom okruhu, využitie textov z literárnej výchovy, formy a metódy dosahovania cieľov, štruktúra a spôsob plánovania (možnosť  vyučovania v blokoch aktivizačných podnetov, voľnosť rozvrhovania v rámci vyučovania  materinského jazyka ako celku).

3. Odporučené: učebnice, pracovné zošity, ďalšie učebné  pomôcky, jazykové príručky

5. Prepojenie s jazykovou zložkou

 Pri transformovaní novej koncepcie vyučovania slovenského jazyka na základnej škole, ktorého integrálnou súčasťou je aj slohová výchova, je zabezpečená koordinácia s cieľmi literárnej výchovy a literatúry, prepojenie učiva z hľadiska foriem, pri vyučovaní jazykovej zložky a slohu sa využívajú aj texty používané ako ukážky na hodinách čítania, literárnej výchovy či literatúry. A naopak, pri vyučovaní literárnej výchovy sa pri anlýze literárneho diela aplikujú poznatky z náuky o jazyku a štylistiky.

6. Medzipredmetové vzťahy

 Pri vytváraní správnych jazykových návykov spolupôsobia aj iné vyučovacie predmety, najmä však literárna, estetická a etická výchova, ako aj ostatné spoločenskovedné predmety. Vyučovanie slovenského jazyka najmä z hľadiska výberu textov je potrebné koordinovať predovšetkým s dejepisným a vlastivedným , či neskôr prírodopisným a zemepisným vyučovaním.

 Správne jazykové návyky zasa uľahčujú prácu na iných vyučovacích predmetoch, skvalitňujú výchovno-vzdelávací proces ako celok.

 Pestovanie komunikačných schopností a výchovu k jazykovej kultúre treba spájať s pestovaním čitateľských návykov, s analýzou jazykovej stránky umeleckých a iných textov.

7. Náčrt východísk pre vyučovanie na strednej škole

 Keďže vyučovanie slovenského jazyka na základnej škole je zamerané predovšetkým na osvojenie si noriem spisovného jazyka a na získanie kvalitných komunikačných schopností žiakov, na strednú školu sa presúva systematizovanie učiva o jazyku a o jazykových štýloch. Naďalej sa však rozvíja aj jazyková kompetencia študentov, predovšetkým schopnosť presvedčivej argumentácie, charakteristiky a hodnotenia istých javov, študenti sa cvičia v rečníckych prejavoch a produkujú rozsiahlejšie vlastné texty v podobe literárnej tvorby, seminárnej práce, ročníkovej práce a pod.

 Týmto cieľom musí byť prispôsobené rozšírenie rozsahu vyučovania slovenského jazyka na stredných školách, predovšetkým na gymnáziách a stredných odborných školách.