PhDr. VILIAM ZEMAN

* 21.8.1942 LOZORNO

4.5.2017. BRATISLAVA

MÔJ PRIATEĽ VILO

Neskôr sa naše cesty na chvíľu rozišli, každý pracoval v inej sfére. Po roku 1989 sme sa stretli v Štátnom pedagogickom ústave. Ja som tam pracoval ako metodik dejepisu, on sa zaoberal rómskou menšinou. Vtedy sme sa začali aj prvýkrát intenzívne zaoberať postavením a životom Rómov. Vilo mal kontakty na významných Rómov aj zahraničí a veľmi dobre sa poznal aj s Milenou Hübschmannovou z Prahy. Po nástupe Dzurindovej yvlády ma l nový riaditeľ ústavu poveril riadením oddelenia  ktoré sa zaoberalo problematikou rómskej menšiny. Vilo už vtedy pracoval u prvého splnomocnenca vlády pre rómske komunity Vincenta Danihela.

Ten mi ponúkol, aby som napísať dejiny Rómov ako učebnicu pre základné a stredné školy. V tomto mi zase pomohol Vilo. Mal kvantum rôznej literatúry o Rómoch, ďalšiu som si zohnal. Vypracoval som projekt a začal som písať učebnicu. Tá vznikala s požehnaním Úradu splnomocnenca a Ministerstva školstva. Odbornú gesciu prevzal Štátny pedagogický ústav, ktorý vybral aj vydavateľa. Spolu s pracovníkom vydavateľstva sme išli do Múzea rómskej kultúry v Brne, ktoré vtedy len vytváralo svoju koncepciu a vyhľadávalo a zbieralo fondy. Múzeum nám vyšlo v ústrety a ponúklo množstvo fotografii ale aj trojrozmerných predmetov, ktoré sme mohli nafotiť a kt

oré sme potom použili v učebnici.

Učebnica Ľudia z rodiny Rómov bola prvým kamienkom v mozaike činností, ktoré som v rámci ústavu a na základe nových projektov realizoval spolu s ďalšími spolupracovníkmi. Nesmierne mi v tom znova pomohol Vilo. Zoznámil ma s Milenou Hübschmannovou, romistkou svetového kalibru. Pod jej gesciou sme začali vytvárať ucelenú koncepciu výchovy a vzdelávania Rómov v predmetoch rómsky jazyk a rómska literatúra a dejiny Rómov, ktoré sme prezentovali ako rómske reálie (bol to návrh M.  Hübschmannovej).

Tak vznikol projekt Experimentálna verifikácia kurikula rómskeho jazyka a literatúry a rómskych reálií pre základné a stredné školy. Na tento projekt sme získali grant z európskych fondov. Súčasťou projektu bola aj realizácia Dočasných vyrovnávacích opatrení na zabezpečenie dostatočného počtu učiteľov rómskeho jazyka a literatúry a rómskych reálií.  Projekt trval 5 rokov, priniesol mnoho výstupov. 40 absolventov štúdia v rámci dočasných opatrení prevzalo z rúk ministra Fronca  a splnomocnenkyne K.  Orgovánovej certifikáty, ktoré im umožňovali vyučovať rómsky jazyk a literatúru a rómske reálie v základných školách. Súčasťou tohto veľkého projektu bol aj vznik niekoľkých tried s vyučovaním rómskeho jazyka a literatúry a rómskych reáli v základných školách, aj Osemročné gymnázium v Kremnici. 

Po mojom odchode  zo Štátneho pedagogického ústavu, aj  potom, keď Vilo odišiel  z úrade splnomocnenca do dôchodku, sme sa stretávali ďalej. Ja som mu hovoril o svojich plánoch na učebnice o histórii Rómov, on mi rozprával o prekladaní slovenských rozprávok do rómskeho jazyka. 

Neskôr začal mať veľké zdravotné problémy, nemohol chodiť kvôli niekoľkým zbabraným operáciam kolena. Pohyboval sa len na vozíčku. Bol som na oslave jeho 70 narodení v Lozorne, odkiaľ pochádzal. 

V máji 2017 mi jeho manželka oznámila veľmi smutnú správu. Vilo zomrel. Opustil mňa, i tento svet a odobral sa do svojho rómskeho neba, kde sa určite stretol s jeho učiteľkou a priateľkou Milenou, Vincom Danihelom a  Julom Táncošom, s ktorým v v roku 1993 zakladal Katedru rómskej kultúry Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Možno tam sníva svoj sen, že jeho národ, jeho Rómovia, za ktorých sa nikdy nehanbil, sú tak rovnoprávni a môžu sa vzdelávať aj vo svojom materinskom jazyku, rómčine, ako Slováci.

© Ján Cangár, marec 2017, upravené apríl 2023