Projekt bol realizovaný s finančnou podporou grantu Úradu vlády SR. Vydavateľ: MEMO 98, Martinengova 8, 811 02 Bratislava 2008

Od roku 2000 sa MEMO 98 pravidelne venuje aj analyzovaniu mediálnych informácií o menšinách, pričom najmä v súvislosti s rôznymi vnútropolitickými udalosťami, ktoré sa priamo i nepriamo dotýkajú rómskej národnostnej menšiny, realizovalo MEMO 98 niekoľko projektov zameraných na monitoring informácií o Rómoch. Od svojho vzniku realizovalo tieto projekty:

1. Monitor v roku 2000
2. Monitor v roku 2001
3. 3. Projekt „Voľby 2002“
4. 4. Monitor 2003 Rómovia v elektronických médiách
5. Projekt lepšie správy o Rómoch

Na základe analýzy výsledkov z doterajších monitorov je možné vyvodiť relevantné závery:

• Súčasný obraz Rómov v slovenských médiách akcentuje postoje a názory majority, ktorej sú médiá súčasťou. Dominantné znaky tohto obrazu sú prejavy latentného rasizmu a intolerancie voči Rómom.
  Charakteristickými prvkami obrazu Rómov vmédiách je zdôrazňovanie predsudkov a stereotypov, ktoré vytvorila o Rómoch majorita, čo ale médiá za prejavy rasizmu nepokladajú.
• Obraz Rómov v porovnaní s ostatnými národnosťami, etnickými či ostatnými menšinami je špecifický. Nosné sú informácie o kriminalite, sociálnych otázkach a informácie, ktoré prezentujú psychosociálne charakteristiky Rómov. Väčšina týchto správ je negatívne emocionálne ladená voči Rómom.
• Existencia tzv. „odborných odhadov“ o počte Rómov, demografickom vývoji ich menšiny vytvárajú v majoritnej spoločnosti negatívne nálady a postoje voči Rómom ako jednotlivcom aj voči menšine ako celku.
  Negatívne stereotypy a predsudky voči Rómom vznikali počas historického vývoja a boli determinované charakterom politického a sociálno-ekonomického stavu spoločnosti, ktorej Rómovia boli viac-menej trpenou súčasťou, resp. boli aj objektom tvrdých represií, a sú dlhodobo stabilné.

Všetky projekty zamerané na menšiny resp. Rómov monitorovali predovšetkým spravodajské relácie. Ako potvrdili výsledky týchto monitorov, podiel najmä elektronických, resp. predovšetkým televíznych médií na ovplyvňovaní či formovaní názorov verejnosti k prezentovaným informáciám, resp. témam a „kauzám“, je vysoko relevantný. Najmä v súvislosti s obrazom Rómov vo verejnosti majú dlhodobo významný vplyv na obraz Rómov vtelevíznom spravodajstve, resp. možno i v ďalších reláciách.

Z monitorov rôznych typov médií, ktoré sa po roku 1989 robili na Slovensku, vyplynuli pre všetkých, čo sa problematike činnosti médií venujú profesionálne i neprofesionálne závery, ktorých realizácia by pomohla meniť a zmeniť situáciu vo vysielaní médií i klímu v spoločnosti:

1. Potreba vypracovať koncepciu mediálnej prezentácie menšín vo verejnoprávnych médiách.
2. Všetci kompetentní činitelia by mali prispieť k zabezpečeniu pozitívnej prezentácii rómskej národnostnej menšiny vo verejnoprávnych médiách aodporučiť takýto spôsob prezentácie aj súkromným médiám.
3. Médiá by mali vo výchovno-vzdelávacích, kultúrnych, populárno-náučných, mládežníckych a iných reláciách pravidelne a systémovo informovať o aktivitách rómskej národnostnej menšiny, orómskej histórii, kultúre, tradíciách isúčasnom živote s cieľom rozvíjať vzájomne pozitívne vzťahy Rómov a ostatných občanov SR a viesť občanov k väčšej tolerancii a porozumeniu. Riadiaci pracovníci médií by mali prostredníctvom personálnej politiky koncepčne riešiť zastúpenie príslušníkov rómskej národnostnej menšiny vo verejnoprávnych médiách, najmä STV, ako moderátorov, redaktorov a iných pracovníkov.
4. Exekutíva by mala vytvoriť podmienky pre pravidelné informovanie o činnosti úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prostredníctvom tlačových konferencií a vystúpeniami vo verejnoprávnych médiách.

Či sa charakter a spôsob informovania médií o Rómoch niekam posunul, resp. či došlo k pozitívnym zmenám vo formovaní obrazu Rómov v televíznom spravodajstve, ale tiež aký je ich obraz v iných televíznych žánroch, to bol zámer autorov pri tvorbe projektu Monitoring vplyvu vybraných elektronických médií na formovanie verejnej mienky vo vzťahu k menšinám (Príloha č. 2). V kontexte spôsobu informovania o Rómoch môžu mať podstatný význam aj informácie o ďalších minoritných skupinách, ktoré nie často korešpondujú s tradičným konzervatívnym členením slovenskej spoločnosti. Chúlostivými, sopatrnosťou, nedôverou a dešpektom vnímanými skupinami na Slovensku sú ešte stále migranti a utečenci („prišelci“), Židia, sexuálne odlišní občania, nekatolícke aevanjelické náboženské komunity, opatrne sú akceptovaní zdravotne postihnutí občania, ale tiež z aspektu konzervatívnych názorov najmä mužskej časti verejnosti „emancipované“ ženy. Preto bol projekt koncipovaný tak, aby monitorovanie informácií pojalo čo najväčšie spektrum komunít, všeobecne charakterizovaných ako menšina. Súčasne bol projekt nastavený tak, aby súčasťou monitorovania informácií boli aj iné ako spravodajské relácie, pričom z hľadiska intenzity dopadu na televízneho diváka majú svoj význam aj populárno-náučné programy, dokumenty a tiež relácie bulvárneho charakteru.

Projekt bol zameraný na mienkotvornú činnosť vybraných elektronických médií v oblasti predchádzania diskriminácie vo vzťahu ketnickým, sociálnym, kultúrnym menšinám a migrantom. To znamená, že pri výbere žánrov relácií bol posudzovaný výber, šírka a pestrosť tém, ktoré médiá ponúkajú divákom. Analýza obsahu týchto relácií súčasne poskytuje poznatky, akým spôsobom sú predmetné témy spracované, čo v nich dominuje, aká je ich profesionálna kvalita a morálny rozmer.  

Projekt bol koncipovaný tak, aby jeho výsledky poskytli relevantnú výpoveď, ako sa vybrané relácie televíznych staníc v SR a nimi ponúkané témy vyrovnali s úlohou predchádzať extrémizmu, rasovej a inej neznášanlivosti.

Dodržiavanie odporúčaní RE

Úlohou projektu bolo nielen zmapovať štruktúru a tematické zameranie televíznych žánrov, ktoré sa orientujú na prezentáciu informácií o rôznych skupinách menšinového obyvateľstva, ale vzhľadom na sledovanosť médií, ich jednotlivých relevantných relácií ajnemalý dopad na vytváranie obrazu verejnosti o jednotlivých skupinách obyvateľov. Z hľadiska výberu a spracovania tém, ktoré médiá ponúkajú, je nevyhnutné hodnotiť aj ich podiel na formovaní názorov a postojov verejnosti k rôznym prejavom intolerancie. Je zrejmé, že mienkotvorná činnosť najmä elektronických médií voblasti predchádzania diskriminácie vo vzťahu ketnickým, sociálnym, kultúrnym menšinám a migrantom je nezastupiteľná. Preto cieľom projektu bolo aj zmapovať úlohu vybraných médií pri predchádzaní extrémizmu, rasovej a inej neznášanlivosti. V neposlednom rade, keď dnes stúpa vplyv médií na mládež, je významovo závažné rozhodnutie implementovať do výchovy a vzdelávania základných a stredných škôl prostredníctvom mediálnej výchovy kritický prístup mládeže a ostatnej verejnosti k sledovaniu a posudzovaniu informácií z médií.

Závery monitoru

Doterajšie poznatky o stave zobrazovania menšín médiami všeobecne a elektronickými resp. špeciálne televíznymi, ktoré majú akýsi nepísaný modus vivendi na formovanie názorov občanov na politické a spoločenské javy hovoria, že na Slovensku neexistuje podrobná analýza mediálnej sféry. Projekty MEMO 98 od roku 1999 boli aj vzhľadom na spoločenskú objednávku iba parciálnym pohľadom do sveta formovania názorov o tolerancii k iným, jedinečným čo do etnického alebo sociálneho statusu i ideologického vnímania sveta. Dá sa to formulovať aj tak: nemáme relevantné informácie o príspevku médií na formovaní multietnickej a multikultúrnej spoločnosti na Slovensku. Ergo, nevieme, čo by sme mohli alebo mali robiť, ako ovplyvňovať a formovať verejnosť, participovať na výchove i realizovať nápravu na základe poznania príčin. V tomto smere by možno projekt Monitoring vplyvu vybraných elektronických médií na formovanie verejnej mienky vo vzťahu kmenšinám mohol byť prvou kvapkou do systematických a systémových aktivít, pretože sa pokúša, aj keď len na televíznych médiách, zistiť mieru a intenzitu televízneho vysielania v pomerne dosť širokom žánrovom spektre relácií o možnože minucióznej minoritnej štruktúre. Projekt si nerobí nároky na úplnú a reprezentatívnu analýzu, ale jeho zistenia možno pokladať v mnohom za signifikantné i relevantné.

Možno konštatovať, že vzhľadom na pomerne širokú žánrovú štruktúru televízneho vysielania má televízny divák možnosť získavať pomerne diverzifikované informácie o skladbe slovenskej občianskej spoločnosti. Viac či menej o menšinových komunitách informujú mnohé špecializované relácie a spravodajstvo aj vzhľadom na potrebnú mieru aktuálnosti prináša pomerne rôznorodý pohľad na život menšín. V niektorých prípadoch je aktuálna téma priam výzvou na „rozohranie“ škály pohľadov na ňu: tak to bolo globálne pri prezentácii udalostí pred a počas 17. novembra 2007 v Prahe. Inokedy poňatie mnohokultúrnosti skĺzava do stereotypného klišé, keď sa informácie zameriavajú len na akúsi osudovosť života človeka: tak je to častokrát pri prezentovaní najmä nespravodajských žánrov o zdravotne hendikepovaných. Taktiež existuje výsek tejto štruktúry menšín, kde pretrvávajú tendencie rokov minulých hlboko zafixované v podvedomí slovenskej spoločnosti: je to štruktúra a spôsob informovania o Rómoch.

Súhrn poznatkov z vysielania televíznych médií o menšinách

Na základe vyššie uvedenej analýzy vysielania relevantných televíznych médií ozobrazovaní rôznych menšinových skupín aj so zreteľom na niekoľkokrát spomínané Odporúčania RE o zobrazovaní menšín v elektronických médiách je možno rezumovať niekoľko zásadných poznatkov:

1. Vo vysielaní televíznych médií postupne dochádza k žánrovej i obsahovej diverzifikácii celkovo, ale aj smerom ktomu, aby toto vysielanie reflektovalo na mnohoetnickosť a multikultúrnu štruktúru na Slovensku, pričom sa prejavujú snahy pozitívne participovať na informáciách o tejto rozmanitosti.

2. Zvýšil sa počet, frekvencia ičasová dotácia programov poskytujúcich zastúpenie rasových a etnických menšín vo vysielaní, je tu snaha o ich pravdivé zobrazovanie, na ich tvorbe sa podieľa čoraz viac zástupcov príslušných menšinových komunít.
3. V tejto súvislosti sa dosť podstatne zvýšil počet programov priamo namierených proti rasizmu axenofóbii, pričom rezonuje snaha zmocniť sa tejto problematiky cez analytickejšie novinárske žánre s poukazovaním na protispoločensky charakter rasistických a xenofóbnych vyhlásení a názorov a označovaním rasistických a xenofóbnych výrazov. Takto prezentované témy poskytujú možnosť divákom rozpoznať nespoľahlivé a skreslené informácie, ktoré podnecujú rasizmus a xenofóbiu a umožňujú pochopiť a vžiť sa do situácie ľudí, ktorí čelia rasistickému a xenofóbnemu zaobchádzaniu.

4. Najmä verejnoprávna STV na svojom druhom programe proporcionálne a na solídnej profesionálnej úrovni prezentuje špecifické programové vstupy pre menšinové komunity, pričom na ich tvorbe a realizácii majú podiel experti, komentátori a moderátori z radov menšín.

5. Okrem spravodajských relácií sa vo vysielaní televíznych médií uplatňujú princípy zamerané na dodržiavanie rovnakých práv a dôstojnosti všetkých ľudských bytostí, pričom adekvátny priestor sa snažia poskytovať vyjadreniam expertov z najrozličnejších oblastí (relácie Ľudia na jednotku, Sféry dôverné, Orientácie, Noviny plus, Portrét).

6. Médiá pristúpili pri tvorbe relácií i výbere tém k presadzovaniu väčšej invencii tvorcov, originalite nápadov a kredibilite ich spracovania.
7. Bulvárne relácie sa tiež snažia reflektovať na podnety mnohokultúrnosti, pričom však dochádza k neproporcionálnemu zastúpeniu a spôsobu reprezentácie príslušníkov  národnostných, sociálnych etnických i náboženských menšín, vyskytuje sa stereotypné zobrazovanie najmä zdravotne postihnutých občanov, pričom sú informácie otýchto menšinách málo konfrontované s názormi odborníkov.

Na druhej strane sa vo vysielaní všetkých monitorovaných televízií sú ešte stále dosť výrazné negatívne trendy, ktoré pretrvávajú, ako to konštatovali analýzy z predchádzajúcich monitorov, najmä pri prezentovaní informácii o rómskej národnostnej menšine:

1. Najmä vspravodajstve sú časté príspevky vyvolávajúce prejavy negatívneho a stereotypného zobrazovania života Rómov vyvolávajúce negatívne asociácie odlišnosti.
2. V reláciách sa stále vyskytujú ponižujúce a ohovárajúce výrazy zo strany aktérov udalostí, ktorým tvorcovia relácií poskytujú neadekvátny priestor na vyjadrenie, alebo zo strany samotných redaktorov týchto relácií.

3. Ako ilustračné zábery sa v správach permanentne a opakovane vyskytujú zábery zdôrazňujúce etnickú príslušnosť aktérov udalosti, ktoré vytvárajú priestor k používaniu nepodložených a úmyselných asociácií o spojitosti Rómov a sociálnych problémov. Zdôrazňovaním negatívnych javov pasivity, závislosti, chudoby a hladu bez súčasnej analýzy ekonomického a sociálneho vývoja vzťahov sú Rómovia v nich zobrazovaní ako naturalizované skupiny, alebo ako exotické exponáty.

4. V týchto intenciách sa najvýraznejšie v televíznom spravodajstve pertraktuje spájanie potenciálnej trestnej činnosti a delikvencie s národnosťou Rómov. Prezentáciou úmyselných alebo neúmyselných dezinformácií to môže vzbudzovať v poslucháčoch a divákoch negatívne mýty a skreslený obraz skutočnosti a podnecovať rasové a xenofóbne názory.

5. Nie ojedinele ešte stále dochádza k takej interpretácii udalostí preháňaním alebo škandalizovaním niektorých záležitostí, ktoré správa prezentuje, že to umožňuje šírenie paniky.

Odporúčania

1. Médiá by mali mať etické normy korešpondujúce s Odporúčaniami pre rozhlasové a televízne vysielanie (Ako správne zobraziť etnické menšiny v európskych krajinách), ktoré prijala Rada Európy, i s ďalšími medzinárodnými dokumentami, ktoré by limitovali spôsob zobrazovania informácií o menšinách. Ak ich nemajú, mali by ich čo najskôr prijať.
2. Novinárske organizácie by mali realizovať dohľad nad spôsobom informovania všetkých médií o menšinách. Súčasne by mali intenzívne propagovať adekvátnu formu osvety a vytvárať podmienky pre zodpovedajúce formy vzdelávacích aktivít pre novinárov.
3. Inštitúcie zodpovedné za činnosť elektronických médií by mali vytvoriť priestor a podmienky pre systematický a systémový monitoring vysielania médií nielen omenšinách, ale aj oďalších témach, ktoré majú potenciál vspoločnosti vyvolávať negatívne a intolerantné názory.
4. Štátna správa by mala zabezpečiť, aby pri informovaní omenšinách nedochádzalo k porušovaniu medzinárodných dohôd, ústavných práv a slobôd, antidiskriminačného zákona i ďalších právnych noriem.
5. Mimovládne organizácie by sa mali intenzívnejšie zapojiť do vyhľadávania a pranierovania porušovania demokratických princípov pri zobrazovaní menšín a mali by sa zasadiť o to, aby sa v dohľadnej dobe zásadne zmenila situácia v zobrazovaní Rómov.
6. Vzdelávacie inštitúcie by mali flexibilne a kreatívne a s invenciou pristupovať pri usmerňovaní mládeže v práci s informáciami a ich sprostredkovateľmi.

Je možné konštatovať, že projekt Monitoring vplyvu vybraných elektronických médií na formovanie verejnej mienky vo vzťahu k menšinám mal svoj význam. Už len v tom, že na pomerne širokom žánrovom priestore popísal obraz o menšinách, ako ho ponúkajú televízie. Z hľadiska svojho cieľa sa jeho výsledky môžu stať predmetom pre diskusie o médiách i o menšinách. A to nie je málo. Súčasne bolo jeho ambíciou pomôcť vzdelávacej sfére. V ére transformácie vzdelávania, keď by sa súčasťou jeho obsahu mali stať aj poznatky o práci médií a o narábaní s informáciami, by výstupy projektu – informácie z analýzy i videoukážky relácií – mohli pomôcť učiteľom v mediálnej výchove na školách. Preto sú všetky relevantné informácie projektu k dispozícii na DVD disku.

Celý materiál aj grafmi si môžet e stiahnuť vo formáte PDF 14A MONITORIG VPLYVU MÉDIÍ NA VEREJNÚ MIENKU.pdf