Táto správa prináša výsledky a analýzu mediálnej prezentácie menšín vo vybraných elektronických médiách a zároveň nadväzuje na predchádzajúce monitoringy, ktoré sa v súvislosti s touto témou realizovali od roku 2000. Predmetom analýzy boli štyri celoplošné televízie – STV, TV Markíza, TV Joj a TA3. Monitoring analyzuje spravodajské a vybrané publicistické relácie[1]1, pričom kritériom výberu bola sledovanosť a potenciálny vplyv na formovanie názorov a postojov občanov SR. Monitoring sa uskutočnil v dvoch časových fázach – v júni a v novembri 2007, pričom dĺžka každého monitorovaného obdobia bola 14  dní.

Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným menšinám Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným menšinám a zároveň aj spôsob, akým boli zobrazované. Dôležitým kritériom pri monitoringu a analýze informácií boli Odporúčania pre rozhlasové a televízne vysielanie (Ako správne zobraziť etnické menšiny v európskych krajinách), ktoré sú v súlade s programovým vyhlásením Výboru pre televízne programy EBU (prijatým 26. októbra 1994) a sú tiež odozvou na Akčný plán, ktorý je súčasťou Viedenskej deklarácie z októbra 1993 schválenou najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád členských krajín Rady Európy. Odporúčania boli vypracované v úzkej spolupráci medzi expertmi EBU, Rady Európy a PBME (Public Broadcasting for a Multicultural Europe, Verejnoprávne vysielanie pre mnohokultúrnu Európu).

Monitoring celoplošných televizíí priniesol niektoré spoločné pozitívne prvky, predovšetkým:

• Vo vysielaní televíznych médií postupne dochádza k celkovej žánrovej i obsahovej diverzifikácii.
• Vysielanie začína postupne reflektovať mnohoetnickosť a multikultúrnu štruktúru na Slovensku, pričom sa prejavujú snahy pozitívne participovať na informáciách o tejto rozmanitosti.
• Zvýšil sa počet, frekvencia a celkový časový priestor pre programy, ktoré zobrazujú rasové a etnické menšíny. Okrem snahy o ich pravdivý obraz je vidieť, že sa na tvorbe týchto programov čoraz viac zúčastňujú zástupcovia príslušných menšinových komunít.
• Podstatne sa zvýšil počet programov priamo namierených proti prejavom rasizmu a xenofóbii, pričom rastie podiel analytickejších novinárskych žánrov, ktoré reflektujú tieto problémy. Takto prezentované témy poskytujú možnosť divákom rozpoznať skreslené informácie, ktoré podnecujú rasizmus a xenofóbiu, a umožňujú pochopiť a vžiť sa do situácie ľudí, ktorí čelia rasistickému a xenofóbnemu zaobchádzaniu.
• Najmä verejnoprávna STV na svojom druhom programovom okruhu proporcionálne a na solídnej profesionálnej úrovni prezentuje špecifické programové vstupy pre menšinové komunity, pričom na ich tvorbe a realizácii majú podiel experti, komentátori a moderátori aj z radov menšín.
• Okrem spravodajských relácií sa vo vysielaní televíznych médií uplatňujú princípy zamerané na dodržiavanie rovnakých práv a dôstojnosti všetkých občanov, pričom adekvátny priestor sa snažia poskytovať vyjadreniam expertov z najrozličnejších oblastí (Ľudia na jednotku, Sféry dôverné, Orientácie, Noviny plus, Portrét).
• Médiá pristúpili pri tvorbe relácií i výbere tém k presadzovaniu väčšej invencie tvorcov, originalite nápadov a kredibilite ich spracovania.

Na druhej strane vo vysielaní všetkých monitorovaných televízií stále pretrvávajú negatívne trendy a to najmä pri prezentovaní informácii o rómskej národnostnej menšine:

• Najmä v spravodajstve sú časté príspevky vyvolávajúce prejavy negatívneho a stereotypného zobrazovania života Rómov, ktoré vyvolávajú negatívne asociácie odlišnosti.
• V reláciách sa stále objavujú ponižujúce a ohovárajúce výrazy zo strany aktérov udalostí, ktorým tvorcovia relácií poskytujú neadekvátny priestor na vyjadrenie, alebo sú dokonca takéto výrazy prezentované zo strany samotných redaktorov týchto relácií.
• Ako ilustračné zábery sa v správach permanentne a opakovane vyskytujú zábery zdôrazňujúce etnickú príslušnosť Rómov, ktoré vytvárajú priestor k používaniu nepodložených a úmyselných asociácií o ich spojitosti so sociálnymi problémami. Zdôrazňovaním negatívnych javov pasivity, závislosti, chudoby a hladu bez paralelnej analýzy ekonomického a sociálneho vývoja vzťahov sú Rómovia v týchto záberoch zobrazovaní ako naturalizované skupiny alebo ako exotické exponáty.
• Najvýraznejšie sa objavuje spájanie trestnej činnosti s národnosťou Rómov. Prezentáciou úmyselných alebo neúmyselných dezinformácií môžu tieto informácie vzbudzovať v poslucháčoch a divákoch negatívne mýty a skreslený obraz skutočnosti, ktoré podnecujú rasové a xenofobické názory.
• Nie ojedinele ešte stále dochádza k takej interpretácii udalostí preháňaním alebo škandalizovaním niektorých záležitostí, že to umožňuje šírenie paniky.
• Tzv. bulvárne relácie sa síce snažia reflektovať mnohokultúrnosť, dochádza však k neproporcionálnemu zastúpeniu príslušníkov národnostných, sociálnych, etnických i náboženských menšín, vyskytujú sa stereotypné zobrazovania najmä zdravotne postihnutých občanov, pričom sú informácie o týchto menšinách málo konfrontované s názormi odborníkov.

Pri analýze údajov o jednotlivých menšinách (menšinových skupinách) vychádzala ich špecifikácia z národnostnej, resp. etnickej príslušnosti (Rómovia, Maďari, Židia, Bulhari, Rusíni, Česi, ale aj migranti, resp. iní), sociálneho statusu (ženy, deti, zdravotne postihnutí, skupiny z hľadiska sexuálnej orientácie) alebo z náboženského vierovyznania (katolíci, evanjelici.

Záver

Možno konštatovať, že vzhľadom na pomerne širokú žánrovú štruktúru televízneho vysielania má televízny divák možnosť získavať pomerne diverzifikované informácie o skladbe slovenskej občianskej spoločnosti. Mnohé špecializované relácie a spravodajstvo aj vzhľadom na potrebnú mieru aktuálnosti prinášajú pomerne rôznorodý pohľad na život menšín. V niektorých prípadoch je aktuálna téma priam výzvou na „rozohranie“ škály pohľadov na ňu: tak to bolo globálne pri prezentácii udalostí pred a počas 17. novembra 2007 v Prahe. Inokedy poňatie mnohokultúrnosti skĺzava do stereotypného klišé, keď sa informácie zameriavajú len na akúsi osudovosť života človeka: tak je to často pri prezentovaní najmä nespravodajských žánrov o zdravotne hendikepovaných. Taktiež existuje výsek tejto štruktúry menšín, kde pretrvávajú tendencie rokov minulých hlboko zafixované v podvedomí slovenskej spoločnosti: je to štruktúra a spôsob informovania o Rómoch.