Monitoring médií v súvislosti s prezentáciou informácií o národnostných a etnických menšinách počas volebnej kampane 2002

Záverečná správa

V roku 2001 MEMO 98 iniciovalo projekt Monitoring médií v súvislosti s prezentáciou informácií o národnostných a etnických menšinách v rámci počas volebnej kampane 2002. Cieľom projektu bolo skvalitnenie komunikácie medzi majoritným obyvateľstvom a minoritnými skupinami, ktoré predstavujú rozličné národnosti, etnické skupiny, vierovyznania a zároveň posilnenie ich prijímania verejnosťou. Projekt bol zameraný na zvýšenie účasti voličov – príslušníkov národnostných menšín v parlamentných voľbách 2002. Miestom realizácie projektu bola SR.

V roku 2001 MEMO 98 iniciovalo projekt Monitoring médií v súvislosti s prezentáciou informácií o národnostných a etnických menšinách v rámci počas volebnej kampane 2002. Cieľom projektu bolo skvalitnenie komunikácie medzi majoritným obyvateľstvom a minoritnými skupinami, ktoré predstavujú rozličné národnosti, etnické skupiny, vierovyznania a zároveň posilnenie ich prijímania verejnosťou. Projekt bol zameraný na zvýšenie účasti voličov – príslušníkov národnostných menšín v parlamentných voľbách 2002. Miestom realizácie projektu bola SR.

Monitorovanie sa týkalo informácií o národnostných menšinách žijúcich v SR -maďarskej, rómskej a ostatných (nemecká, česká, rusínska, ukrajinská, poľská, židovská a iné). Monitorované boli hlavné mienkotvorné elektronické médiá - Slovenská televízia, Televízia Markíza, Televízia JOJ, TA 3, Slovenský rozhlas, Rádio Twist. Poslaním monitoringu bolo spracovávanie podkladov pre analýzu informačných zdrojov o národnostných a etnických menšinách v predvolebnej kampani a vplyvu médií na formovanie postojov verejnosti k menšinám a na volebné programy strán, resp. aj na výsledky volieb. Sledované, vyhodnocované a analyzované boli hlavné spravodajské relácie. Predmetom monitorovania boli prehľady o mediálnych obsahoch v súvislosti s prezentáciou informácií o národnostných a etnických menšinách politickými stranami a v rámci volebných programov, reakcie predstaviteľov politických strán na vyhlásenia zástupcov menšín k volebným programom, vyhodnocovanie informácií nepriamo ovplyvňujúcich verejnú mienku, prezentácie politických strán a príslušníkov menšín k vytváraniu pozitívnych, neutrálnych alebo negatívnych postojov k menšinám.

Vyhodnotenie monitoringu malo poskytnúť podklady pre analýzu informačných zdrojov o národnostných a etnických menšinách v predvolebnej kampani a vplyvu médií na formovanie postojov verejnosti k menšinám a na volebné programy strán, resp. aj na výsledky volieb. Analýzy poskytli podklady pre lepšiu identifikáciu aktuálneho stavu a riešenie problematiky. Ich publikovanie v médiách malo pomôcť skvalitniť komunikáciu medzi majoritným obyvateľstvom a minoritnými skupinami. Poskytnutie výsledkov analýzy zástupcom minorít malo umožniť zvýšenie konštruktívneho zapojenia menšín do predvolebnej kampane.

Súčasťou projektu bolo aj diskusné fórum s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi inštitúciami, ktoré sa podieľajú na práci s menšinami na Slovensku. Boli porovnávané výsledky Monitoru 2000, výsledkov monitoringu menšín z roku 2001 s výsledkami monitoringu v roku 2002. Medzi témy, ktoré boli súčasťou fóra, boli menšiny v médiách (ich prezentácia, priestor, korektnosť informácií  v médiách), prezentácia menšín politickými subjektami (ich prezentácia, priestor, korektnosť), menšiny v programoch politických strán pred parlamentnými voľbami 2002, dlhodobé riešenie problematiky Rómov na Slovensku (politické, ekonomické, vzdelávacie, sociálne a iné). Monitorovanie médií a diskusné fórum umožnilo pozitívne vplývať na vytváranie relatívne objektívneho obrazu o  postavení menšín v SR. Prezentácia výsledkov monitorovania v médiach a na internete umožnila predovšetkým voličom lepšie sa orientovať v štruktúre politických strán, a ich volebných programov z hľadiska hodnotových systémov pri budovaní občianskej spoločnosti

Projekt prostredníctvom monitoru v médiách poskytol dôležité informácie o štruktúre, obsahu a forme informácií vysielaných v médiách. Ich analýza umožnila stanoviť charakter vysielania spravodajských relácií v médiách o predvolebnej kampani celkove, o volebnej kampani jednotlivých strán i o volebných programoch politických strán.

Výsledky monitoru, oficiálne i neoficiálne diskusie k danej problematike, potvrdilo oprávnenosť zámerov pokúsiť sa s pracovníkmi médií vypracovať novinársky kódex informovania obyvateľstva Slovenska o menšinách (v zmysle odporúčaní RE a obdobných noriem v Nemecku, Veľkej Británii, Fínsku a v ďalších krajinách).

Spracovanie výsledkov monitorovania.

Na základe analýzy monitoringu spravodajských relácií najvýznamnejších televíznych a rozhlasových médií v SR za roky 2000 a 2001 a porovnanie výsledkov s výsledkami za rok 2002, projekt predpokladal vyvodenie nasledujúcich záverov (nastolenie nasledovných otázok):

• Aký veľký priestor venujú médiá a politické strany problematike národnostných menšín vo svojom vysielaní a volebných programoch?
• Čo je v týchto programoch a vo vysielaní médií dominantné z hľadiska prezentácie jednotlivých menšín, a ktoré problémy majú prednosť?
• Či vysielanie monitorovaných médií a volebné programy strán nemajú charakter kampaňovitosti, náhodilosti, nesystémového prístupu, vyhľadávaním káuz a senzácií a jednoznačným alibizmom, ktorý charakterizuje ich obsah do roviny tzv. neutrálnosti. Najmä v prípade prezentácie informácií o rómskej národnostnej menšine tento typ prezentácií má svoj dosť výrazný podiel na formovaní negatívnych postojov väčšiny obyvateľov k Rómom.

Realizácia projektu

Vzhľadom na to, že projekt bol schválený až v apríli 2002, monitorovanie v zmysle vyššie uvedenej metodiky prebiehalo v čase od 1. mája do 20. septembra (prvý volebný deň). V júni 2002 zverejnilo MEMO 98 súhrnnú správu monitoru za obdobie 2000 – 2002. Prvé relevantné výsledky realizovaného projektu boli zverejnené za obdobie máj – júl v auguste 2002.

Dňa 3. septembra 2002 o 10.00 sa v Centre nezávislej žurnalistiky v Bratislave uskutočnil okrúhly stôl. Na toto stretnutie boli pozvaní zástupcovia štátnej správy (Úradu vlády SR, Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómsku komunitu), MVO, ktoré majú v agende problematiku menšín, Rómov a zástupcov médií. Súčasťou pozvánky bola skrátená verzia Analýzy za roky 2000 – 2001. Účastníci stretnutia dostali podrobnú analýzu za roky 2000 – 2001, výsledky za máj–júl 2002 i odporúčania RE (Odporúčania pre rozhlasové a televízne vysielanie: Ako správne zobraziť etnické menšiny v európskych krajinách).

Napriek závažnosti problematiky, resp. výsledkom Monitoru  sa na stretnutí zúčastnila len zástupkyňa IVO, NPOA a rómskeho média Romano Nevo Ľil.

Z diskusie vyplynul jeden dôležitý záver:

Vzhľadom na výsledky monitorovania vysielania médií a tlače do roku 2002 i vzhľadom na poznatky z analýzy vysielania médií v roku 2002, je nevyhnutné vypracovať a ponúknuť médiám návrh téz etického kódexu o prezentácií informácií o menšinách najmä o Rómoch.

Materiály, ktoré dostali účastníci stretnutia, boli zaslané aj všetkým pozvaným, ktorí sa na stretnutí nezúčastnili.

Hodnotenie výsledkov monitoru 2002

Údaje monitoringu za sledované obdobie sú charakterizované nasledujúcimi skutočnosťami:

• Priestor, ktorý médiá a v tej súvislosti aj politické strany vo svojich volebných programoch venujú národnostným menšinám je nedostatočný.
• Najviac z informácií o menšinách bolo venovaných rómskej národnostnej menšine – 182 informácií, čo je 85,45% všetkých informácií o menšinách.
• Pretrváva požívanie „národnostného princípu“ pri prezentácii niektorých informácií. Aj keď sa ich počet znižoval (v septembri mal hodnotu 0, najmä komerčné médiá v „konštrukcii“ správy často používali „mediálne efekty“.
• V rámci kampane k voľbám do NR SR prezentovali médiá v období máj – september 36 správ (17,39%), pričom z časového hľadiska bola takmer pätina času venovaného menšinám (00:52:25 hod, čo je 19,43%) venovaná riešeniu problematiky menšín politickými stranami.
• Elektronické médiá poskytli najviac priestoru prezentácii menšinovej problematiky SMK (viac ako 7 minút), resp. rómskym stranám ROMA a ROI (takmer 6,5%).

 Predvolebná kampaň a menšiny

V  súvislosti s voľbami do NR SR začali médiá uverejňovať informácie majúce charakter predvolebných stanovísk politických strán o riešení problematiky národnostných menšín už v máji 2002. Napriek skorému začiatku „predvolebnej kampane“ problematika postavenia menšín, najmä však riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny bolo pre politické strany a tým aj pre médiá takmer „tabu“. Ako sa ukázalo počas celého obdobia pred voľbami, malo to svoje príčiny aj v takmer nulovej prezentácii menšinovej problematiky (najmä riešenie problémov Rómov) vo volebných programoch jednotlivých politických strán, vo vystúpeniach ich lídrov. A ako povolebný vývoj avizuje, menšinová, najmä rómska problematika zrejme bude horúcim kameňom v rukách vládnej koalície.

Pri prezentácii menšinovej problematiky pred voľbami viaceré médiá venovali priestor prezentácii zameranej na plnenie programu vlády v minulom volebnom období. V tejto súvislosti odzneli v médiách informácie aj o plnení úloh zameraných na riešenie postavenia národnostných menšín. ktoré prezentoval podpredseda vlády Pál Csáky.

Z hľadiska obsahu volebných programov jednotlivých politických strán, ako ukázali ich analýzy, ktoré uskutočnili viaceré mimovládne organizácie (IVO, MEMO 98) a zverejnili najmä tlačené médiá (SME, Pravda) boli otázky riešenia postavenia národnostných menšín po voľbách prezentované minimálne alebo ich politické strany neprezentujú vôbec. Pokiaľ sa tak deje, najmä SMK venovala najviac priestoru maďarskej národnostnej menšine. Postavenie rómskej menšiny, resp. programové či koncepčné zámery riešenia problémov Rómov politické strany vo volebných programoch nemali, resp. ak mali, tak vo vágnej a nekonkrétnej podobe.

To sa odrazilo aj v informáciách, ktoré vo svojich spravodajských reláciách prezentovali monitorované elektronické médiá (Tabuľka č. 3, Graf 8, 9). Od začiatku mája do 20. septembra odzneli informácie venované voľbám alebo politickým stranám a ich programom smerom k menšinám v médiách 36 krát, v trvaní 52 minút 25 sekúnd. Najviac informácií (15, v trvaní 18 minút 41 sekúnd) priniesol Slovenský rozhlas. STV a TV JOJ priniesli len minimum informácií priamo zameraných na voľby. 26 informácií (72,2%) bolo venované rómskej národnostnej menšine, dve informácie boli venované maďarskej i rómskej menšine a 10 informácii maďarskej menšine. O ostatných menšinách v súvislosti s voľbami v monitorovaných menšinách neodznela ani jedna informácia.

Zastúpenie politických strán v týchto informáciách ukazuje graf 10. Dve vo voľbách najsilnejšie politické strany HZDS-ĽS a SDKÚ venovali problematike menšín v zobrazených informáciách, najmenej času.

Obsahové zameranie informácií (Tabuľka č. 8) bolo orientované najmä na otázky spoločného postupu Rómov vo voľbách (zjednotenie Rómov, činnosť ROI a ROMA, spochybnenie L.Fízika ako lídra ROMA), ktoré prezentovali rómske politické strany. Podpore rómskych kandidátov, resp. otázkam zneužívania rómskej karty vo voľbách sa venovali informácie RIS a HZDS. V septembri boli viaceré informácie zamerané na pôsobenie mimovládnych organizácii v predvolebnej kampani s orientáciou na účasť Rómov vo voľbách.

Negatívne stanoviská v spravodajských informáciách odzneli v pri prezentácií PSNS a SNS. Týkali sa zákazu maďarských strán resp. SMK, vylepovania plagátov (zakročili "maďarskí" policajti,) útokov na maďarský krajanský zákon, stanoviska k Maďarom ("šovinisti"),riešenia "cigánskeho problému", petície v Dobšinej. Odznela aj informácia o tom ako v ankete na  internetovej stránke SNS zvíťazila SMK. Odznela informácia o monitorovaní volieb smerom k Rómom, ktoré uskutočnila mimovládna organizácia Občianske Oko. Médiá tiež prezentovali informácie o protestoch Rómov v Sabinove proti kampani R. Fica, o stanovisku Rady Rómov v súvislosti s postojmi ANO v otázkach vzdelávania i o tom, ako si Rómovia v Kokave nad Rimavicou vyskúšali "voľby na nečisto".

Trendy vývoja vysielania elektronických médií

Údaje monitoringu 2002 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nepriniesli výraznejšie zmeny. Vzhľadom na detailnejšie zameranie monitoringu spravodajstva elektronických médií – analýza zahŕňala štruktúru správ, ich dikciu, objektívnosť, spôsob prezentácie informácii a pod., z monitoru za obdobie 1.máj – 20. september 2002 vyplynuli niektoré relevantné poznatky:

• Pretrváva systém a spôsob informovania z predchádzajúcich rokov.
• Problematike menšín je naďalej venovaný nedostatočný priestor
• Z informácií o menšinách dominujú informácie o Rómoch – trend nad 85% informácií pretrváva.
• Pretrváva aj požívanie „národnostného princípu“ pri prezentácii niektorých informácií. Najmä komerčné médiá v „konštrukcii“ správy, informácie ako bežné používajú „mediálne efekty“ často sa používa prezentácia rasovo zafarbených alebo vulgárnych názorov predstaviteľov majoritnej spoločnosti alebo národnostnej menšiny
• Nevhodné sú formulované upútavky resp. titulky uvádzané v úvode spravodajských relácií.
• Pri prezentácii názorov jednej strany o druhej médiá v tom istom príspevku neposkytujú priestor pre názor druhej strany.

Závery

Doterajšie poznatky o súčasnom nelichotivom obraze Rómov vo vedomí obyvateľov Slovenskej republiky naznačujú aj istý podiel médií na tomto stave. Mnohokrát je ich vysielanie tzv. neutrálnym postojom skôr medveďou službou voči menšinám a otvára priestor pre latentný rasizmus, ktorý je prítomný v myslení majoritnej spoločnosti, ale zároveň možno nevedomky, no  často aj vedome vytvára podhubie rasovej nenávisti a intolerancie.

Súčasný obraz Rómov v slovenských médiách akcentuje postoje a názory majority, ktorej sú médiá súčasťou. Jeho charakteristickými prvkami v médiách je zdôrazňovanie predsudkov a stereotypov, ktoré vytvorila o Rómoch majorita. Ide o prejavy latentného rasizmu a intolerancie voči Rómom, ktoré však médiá za prejavy rasizmu nepokladajú. Obraz Rómov v porovnaní s ostatnými národnosťami, etnickými či ostatnými menšinami je špecifický. Nosné sú informácie o kriminalite, o sociálnych otázkach. Väčšina týchto správ je negatívne emocionálne ladená voči Rómom.

Aplikácia ustanovení domácej legislatívy i medzinárodných odporúčaní v praxi verejnoprávnych a súkromných médií znamená pre rozhlasových a televíznych pracovníkov i pre novinárov tlačených médií, že musia zvážiť dopad svojej činnosti. Médiá by mali pomáhať vytvoriť priestor pre kultúrnu rozmanitosť. Rasové a etnické menšiny sa musia stať každodennou súčasťou vysielania elektronických médií, resp. stránok novín a časopisov. Nevyhnutná je potreba špecifických programov, cielená propaganda médií smerom k verejnosti, vládnym i mimovládnym štruktúram o potrebe realizácie takýchto princípov pri realizácii ľudských práv, regulácii vysielania, slobodnej tvorby, vzdelávania. Najmä televízia a rozhlas by nemali používať terminológiu urážajúcu menšiny a takú, čo vyvoláva pocity odlišnosti. Ich vysielanie sa musí vyhýbať opakovaným charakteristikám, stereotypom vlastností menšín prostredníctvom zdôrazňovania ich rasy alebo etnickej príslušnosti. Je potrebné tiež zvýšiť zastúpenie redaktorov, komentátorov, moderátorov z radov menšín. Pri vysielaní správ a spravodajstva je nutné poskytovať pravdivé informácie, zabrániť vytváraniu senzácií s rasovými prvkami, skúmať zaobchádzanie s menšinami i rôzne názory v rámci menšín, poskytnúť priestor informáciám o ich živote, ich predstaviteľom, spolupracovať s odborníkmi aj pri príprave spravodajstva a vyvarovať sa úmyselných a neúmyselných dezinformácií poskytujúcich priestor pre xenofóbiu a rasizmus.

Z monitoru, ktorý sa po roku 1989 robil na Slovensku, vyplývajú pre všetkých, čo sa problematike činnosti médií venujú profesionálne i neprofesionálne, niektoré závery, ktorých realizácia by pomohla meniť a zmeniť situáciu vo vysielaní médií i klímu v spoločnosti:

1. Je nutné vypracovať koncepciu mediálnej prezentácie menšín vo verejnoprávnych médiách.
2. Všetci kompetentní činitelia by mali prispieť k zabezpečeniu objektívnej prezentácie rómskej národnostnej menšiny vo verejnoprávnych médiách a odporučiť takýto spôsob prezentácie aj súkromným médiám.
3. Médiá by mali vo reláciách pravidelne a systémovo informovať o aktivitách rómskej národnostnej menšiny, jej histórii, kultúre, tradíciách i súčasnom živote.
4. Riadiaci pracovníci médií by mali prostredníctvom personálnej politiky koncepčne riešiť zastúpenie príslušníkov rómskej národnostnej menšiny vo verejnoprávnych médiách.
5. Exekutíva by mala vytvoriť podmienky pre pravidelné informovanie o činnosti inštitúcii zaoberajúcich sa rómskou komunitou prostredníctvom tlačových konferencií a vystúpeniami vo verejnoprávnych médiách.

Je predpoklad, že MEMO 98 aj v spolupráci s ďalšími subjektami bude monitorovanie médií realizovať aj naďalej. V tomto smere treba vychádzať z poznatkov z takmer trojročnej realizácie monitoringu, ktorý MEMO 98 začal v roku 1999 a pokračoval pravidelným sledovaním a analyzovaním mediálnych informácií v rokoch 2000 až 2002.

Celý článok si môžete stiahnuť vo formáte PDF10 2002 VOĽBY.pdf