1. RÓMOVIA A ICH OBRAZ VO VEREJNOSTI

O stave slovenskej spoločnosti po roku 1989 hovorí množstvo výskumov verejnej mienky, ktoré vypovedajú aj o vzťahoch medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom. Tie sa nezlepšujú, skôr naopak. Na otázku „

Aké sú na Slovensku vzťahy medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi?“ odpovedalo negatívne (zlé, resp. skôr zlé) v roku 2000 80 % respondentov, v roku 2001 už 82 % respondentov. (Gyárfášová, Velšic, 2001). Takéto tendencie majú svoje korene najmä vo vývoji po roku 1945, resp. po roku 1989. Zmeny po roku 1989 boli determinované vplyvom komunistického režimu na postavenie a život Rómov. Pretrvávalo napätie medzi majoritou a Rómami, ktoré pramenilo z pocitu nespravodlivého rozdeľovania zdrojov, Rómovia sa prispôsobili podmienkam komunistického režimu a jeho pravidiel. Ostatná spoločnosť vnímala rómsku odlišnosť ako prejav sociálnej patológie. Formovalo to nielen vzťah majority k Rómom, ale aj ovplyvňovalo vytváranie predsudkov a stereotypov o Rómoch.

Jedným z mýtov, ktoré ovládajú majoritnú slovenskú spoločnosť je, že heterogénne Slovensko, ktoré je pripravené riešiť spolužitie s minoritami, od roku 1993 realizuje nadštandartnú ochranu menšín. Ale oni to zneužívajú. A v majoritnej spoločnosti sa zakoreňujú stereotypy: Rómovia sú leniví, prefíkaní, vypočítaví a násilní a teda neprispôsobiví. Ústav výskumu verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky uskutočnil v marci 1995 výskum naladenosti občanov SR voči etnickým skupinám. Závery výskumu ukázali, že 46% respondentov tvrdí, že Rómovia ohrozujú bezpečnosť SR svojou kriminalitou, sú neprispôsobiví (hluční, špinaví, drzí, arogantní, pijú a sú leniví), ohrozujú bezpečnosť v ekonomickej oblasti (žijú na náš úkor, ruinujú hospodárstvo, dostávajú zadarmo sociálne dávky, nikdy nebudú pracovať), resp. bezpečnosť SR ohrozujú z populačných dôvodov (rýchlo sa množia, plodia mentálne zaostalých, sú všestranne degenerovaní). (Benkovič, Vakulová, str. 2000). Ako typické sú stereotypne prezentované také vlastnosti ako „lenivosť“ a „násilnosť“ a ako netypické „poctivosť“. Majorita tvrdí o Rómoch, že vždy parazitovali a v getách žijú preto, lebo im to vyhovuje.

Publikácia „Slovensko 2001“, okrem iného uvádza aj tieto fakty:

• marec 2001 – skíni poliali benzínom a bili 38 ročnú Rómku Evu Csiszárovú a jej 9 ročnú dcéru Ivanu;
• marec 2001 – 17 ročný študent bol v autobuse zabitý 18 ročným Rómom Máriom M;
• marec 2001 – na sedem rokov odňatia slobody bezpodmienečne bol odsúdený P.B, ktorý v auguste 2000 zabil v Žiline Rómku Anastáziu Balážovú;
• jún 2001 Revúca – 51 ročný Róm Karol Sendrei z Magnezitoviec zomrel na následky predchádzajúcej bitky, bol pripútaný k radiátorom na policajnej stanici – polícia prepustila policajtov a potvrdila rasový motív a príčinu smrti na následky zranení, ktoré utrpel Sendrei vyšetrovaním resp. mučením;
• júl 2001 – 49 ročného agronóma z Plavých Vozokan (okres Levice) zbili ho zlodeji – informoval, že páchatelia boli Rómovia – ale nešlo zjavne o rasový motív ale o to, že zlodeji boli pristihnutí pri čine;
• august 2001 - skupina skínov do bezvedomia zbila 18 ročného Róma Milana Daniela,
• september 2001 - skíni prepadli 20 ročného Róma Mareka Baláža. (Dostál, 2001).

Je to skutočný obraz stavu spoločnosti na Slovensku v roku 2001? Je vzťah Rómov a nerómov skutočne založený na konfliktoch a násilných činoch?

Rómovia žijú na okraji spoločnosti a ako celé etnikum nachádzajú sa v kategórii chudoby. Sú etnicky odlišní, snažia si svoju etnicitu udržať, ale v súčasnosti u nich dochádza k etnickej kríze, k strate tradícií, a to aj napriek snahám rómskych intelektuálov o národnú emancipáciu. Názory majority na Rómov sú limitované všeobecným spoločenským poznaním, klímou spoločnosti a politiky, ktorá ju ovplyvňuje. Medzi príčiny rasizmu na Slovensku, ktorý je v prevažnej miere namierený najmä voči Rómom, patria strata sociálnych kontaktov a kooperácie Rómov a nerómov a neznalosť rómskej populácie, jej mentality, histórie, kultúry ale aj hodnotového systému. Na otázku „Máte negatívne osobné skúsenosti s Rómami?“ až polovica opýtaných odpovedala záporne (Sociálna a ekonomická situácia, 2000). T.z., že ich názor na Rómov ovplyvňuje niekto iný. Na druhej strane zlé postavenie Rómov a strata ich identity, rómstva, romipen, sú výsledkom nielen vplyvu stáročného vývoja na okraji spoločnosti, ale v súčasnosti aj chudoby rómskej populácie, ich nevzdelanosti. Podľa viacerých údajov až 60 – 80 % majority má voči Rómom predsudky, ktoré sa prejavujú etnickou intoleranciou. Výsledky viacerých empirických výskumov po roku 1989 dokazujú, že existuje negatívny pohľad na Rómov, a že tento pohľad je „vlastný početnej skupine obyvateľov Slovenska“. (Benkovič, Vakulová, 2000). Majoritná slovenská spoločnosť odmieta Rómov ako spoluobčanov. Rasové útoky nie sú iba ojedinelým prejavom niektorých militantných skupín, ale latentné prejavy rasovej nenávisti sú prezentované ako všeobecné, bez ohľadu na vek, pohlavie, politickú príslušnosť a náboženské vyznanie. Väčšina ľudí Rómov málo pozná, málo o nich vie, nepozná ich históriu, kultúru. Verejná mienka je naladená protirómsky.

V októbri 2001 organizácia Open Society Institute vypracovala Správu o ochrane menšín na Slovensku, ako podklad pre pravidelnú správu Európskej komisie o Slovensku. Správa jednoznačne dokazuje, „že na Slovensku existuje segregácia rómskej menšiny v oblasti bývania, školstva a zdravotníctva. Orgány verejnej správy Rómom znemožňujú prihlásiť sa na trvalý pobyt, čo im komplikuje prihlasovanie detí do škôl a prakticky znemožňuje uplatniť volebné právo. Vytvárajú sa rómske triedy a niekde aj rómske školy“ (Kunder, SME, 10. 10. 2001).

Do akej miery sa na tomto stave podpisujú médiá, resp je jednou z príčin tejto etnicko-sociálnej krízy aj obraz Rómov v médiách?

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime o odpoveď. Dnes si už pokus o to môžeme dovoliť, lebo po roku 1989 aj v tomto smere nastali zmeny. Po prvých snahách zmapovať a identifikovať mediálny priestor Slovenska všeobecne a smerom k postaveniu menšín, resp. najmä Rómov do roku 1998, sa viaceré inštitúcie začali zaoberať, a to aj systémovo a systematicky, a začalo sa tiež monitorovanie vysielania rozhodujúcich mienkotvorných médií. Realizovalo sa viacero výskumov, prieskumov, analýz a boli vypracované ďalšie materiály. Pomocou nich môžeme ukázať, akým spôsobom médiá prispievajú k formovaniu, či deformovaniu obrazu Rómov v spoločnosti, aká je relevancia alebo irelevancia rôznych spôsobov prezentácie na fixovanie či nabúravanie stereotypných predstáv väčšiny spoločnosti o Rómoch, resp. ako mediálna politika na Slovensku korešponduje s medzinárodnými princípmi v oblasti činnosti médií, so záväzkami Slovenska v tejto oblasti i etickými normami platnými, akceptovanými a v praxi napĺňanými v multikultúrnej a multietnickej Európe.