Aplikácia a realizácia legislatívnych ustanovení zameraná na zrovnoprávnenie rómskej národnostnej menšiny bola po roku 1989 a po vzniku Slovenskej republiky podporovaná množstvom koncepcií, programov, riešení sociálno-ekonomického postavenia Rómov a výrazne posilňovaná kultúrnoemacipačnými snahami predstaviteľov kultúrnych, intelektuálnych i novosformovaných politických elít Rómov. Aj v oblasti výchovy a vzdelávania bolo prijímaných množstvo programových materiálov.

Už v roku 1991 prijala vlády SR Zásady vládnej politiky k Rómom, ktoré okrem riešenia problémov etnickej, sociálnej, kultúrnej a ekonomického zabezpečenia navrhovali prístup k riešeniu problematiky v vzdelávaní. Rozpracovanie Zásad v príslušných rezortoch podnietilo celý rad konkrétnych pozitívne riešených problémov Rómov. Značná časť problémov sa riešila aj nad rámec Zásad. Tretí bod prvej časti Zásad deklaroval aj právo na výchovu a vzdelávanie vo svojom ,t.j. rómskom jazyku, ktoré mali byť zabezpečené vydávaním školských predpisov a dokumentov, neriešili však financovanie realizácie opatrení, a to nielen pri zabezpečení podmienok na vyučovanie rómskeho jazyka, ale ani v ďalších oblastiach.

Aj napriek týmto ťažkostiam sa však realizoval celý rad konkrétnych krokov, najmä prostredníctvom vzdelávania a kultúry – vytvorili sa triedy pre žiakov zo znevýhodneného jazykového a sociálneho prostredia, vznikla Katedra  rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte v Nitre, začalo ďalšie vzdelávanie učiteľov rómskych detí, boli vytvorené podmienky pre odborné a čiastočne aj vedecké skúmanie problematiky Rómov.

V roku 1995 na základe posúdenia plnenia opatrení Zásad z roku 1991 došlo k vytvoreniu postu splnomocnenca vlády SR na riešenie problémov občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. V jeho gescii bol v roku 1996 predložený Návrh úloh a opatrení na riešenie problémov občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. Ďalším zásadným materiálom, ktorý bol ešte v tom isto roku schválený vládou SR boli Koncepčné zámery vlády SR na riešenie problémov Rómov v súčasných spoločensko – ekonomických podmienkach, kde bola ako prvá stanovená priorita výchova, vzdelávanie a kultúra. Aj keď jednotlivé ciele a opatrenia v Koncepcii boli rozpracované orgánmi štátnej správy, samosprávy, špecializovanými školskými pracoviskami i mimovládnymi organizáciami a občianskymi združeniami, do konkrétnych projektov, ich realizácia stroskotávala znovu na nedostatku financií, ale často aj na neochote pracovníkov miestnej samosprávy spolupracovať s rómskymi občianskymi združeniami.

Na mimoriadnom zasadnutí 27. septembra 1999 vláda SR schválila materiál Stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu – I. etapa, ktorý predstavuje ťažiskový materiál, ktorým vláda SR stanovila priority riešenia rómskeho problému v oblasti výchovy a vzdelávania, v oblasti rozvoja rómskeho jazyka a kultúry, riešenia nezamestnanosti, bývania, sociálneho a zdravotného zabezpečenia rómskeho obyvateľstva. Na úrovni základného školstva sa predpokladalo využitie metód odbúrania jazykovej bariéry, rozšírenie aplikácie prípravných (nultých) ročníkov, uplatnenie rómčiny ako pomocného jazyka vo vyučovaní a umožnenie sa výučby rómskeho jazyka alebo výučby v ňom v materských a základných školách. Stratégia súborom opatrení ukladala MŠ SR vypracovať Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov ako súčasti Koncepciu výchovy a vzdelávania na najbližších 15- 20 rokov (Milénium), analyzovať školskú úspešnosti žiakov z jazykovo znevýhodneného a sociálne zanedbaného prostredia so zreteľom aj na žiakov rodičov rómskej národnostnej menšiny, zabezpečiť konkrétne predpoklady na posilnenie výchovy rómskej inteligencie na UKF Nitra a na Prešovskej univerzite v súlade s Programom tolerancie k menšinám z programu PHARE. Súčasne deklarovala požiadavku naďalej realizovať experimentálny projekt prípravných  (nultých) ročníkov ZŠ.

Požiadavka pokračovať v experimente nultých (prípravných) ročníkov v tomto materiále bola kontraproduktívna a nesystémová. História zriaďovania a overovania efektívnosti prípravných tried či nultých ročníkov siaha až pred rok 1989. Na základe  Zásad vládnej politiky k Rómom z roku 1991 boli v štátnom rozpočte SR na rok 1992 účelovo vyčlenené finančné prostriedky na otvorenie nultých ročníkov základných škôl pre deti z jazykovo znevýhodneného prostredia. Ministerstvo školstva preto schválilo projekt nultých ročníkov autorky M. Maczejkovej z Košíc, na základe ktorého sa počnúc školským rokom 1992/2 začalo experimentálne zavedenie nultých ročníkov pre deti z jazykovo znevýhodneného prostredia. Realizáciou experimentu bola poverená Školská správu Košice I. K tomu účelu boli vydané aj učebné materiály - Rómsky šlabikár v rómskom a slovenskom jazyku pre nultý ročník v pokusnom overovaní a Čítanka v rómsko - slovenskom jazyku. V roku 1992 bolo schválené špecializačné štúdium pre učiteľov s vysokou koncentráciou rómskych detí a žiakov na Metodickom centre v Prešove. A v auguste 1993 MŠ SR schválilo učebné plány pre základné školy s vyučovaním rómskeho jazyka s platnosťou od 1. septembra 1993. Už v roku 1995 MŠ SR schválilo záverečné hodnotenie experimentálneho zavedenia prípravných ročníkov ZŠ pre rómske deti zo znevýhodneného rodinného prostredia. Vládne uznesenia z rokov 1996–1999 ukladali rezortu školstva zaviesť, resp. zriaďovať prípravné triedy v ZŠ, ba v roku 1997 mala byť vypracovaná vyhlášku MŠ SR o prípravných triedach v ZŠ.[i]

Opatrenia na zavedenie rómskeho jazyka či už ako podporného alebo ako vyučovacieho do vzdelávania v základných a stredných škôl, ako to vyplýva s historicko-kultúrnych a lingisticko-pedagogických aspektov, načrtnutých v tomto príspevku vyššie, nemohlo byť realizované, pretože:

1.     Aj napriek zaradeniu predmetu rómsky jazyk do učebných plánov ZŠ neboli vypracované základné pedagogické dokumenty, najmä učebné osnovy a štandardy, pričom ich štandardizácia do výchovno-vzdelávacieho procesu predpokladá ich experimentálne odskúšanie.

2.     Definovanie obsahu predmetu rómsky jazyk naráža na značné teoretické lingvistické problémy – štandardizáciu jazykovej normy, s tým súvisiaca otázka vzťahu k dialektom, nedostatočne prepracované morfologicko-syntaktické terminologické princípy súvisiace aj s absenciou základného terénneho výskumu jazyka a kultúry.

3.     Nedostatok odbornej literatúry, študijných textov a učebných materiálov, čo bezprostredne súvisí s lingvistickými deficitmi.

4.     Problémy uvedené v bodoch 1 – 3 sú zásadným determinantom absencie štúdia rómskeho jazyka, resp. aj ďalších romologických disciplín (literatúra, história, kultúra...) na vysokých školách, a to ako vedeckých disciplín, tak aj učiteľstva. Aj keď s o rómskom jazyku, histórii a kultúre prednáša a učí na Katedre rómskej kultúry UKF v Nitre, romoglógia sa doposiaľ ako vedecký a pedagogický odbor neetablovala na žiadnej vysokej škole v SR.

Rozpor, súvisiaci s opatrením pokračovať v experimente nultých ročníkov z roku 1999 a schválením záverečného vyhodnotenia experimentu overovania nultých ročníkov z roku 1995 je pre problematiku nultých či prípravných ročníkov symptomatický. Je príkladom nesystémového a nekoncepčného riešenia problému adaptability rómskych detí na v súčasnosti platný výchovno-vzdelávací systém, úspešného zvládnutia požiadaviek výchovy a vzdelávania, resp. aj zvládnutie požiadaviek na uplatnenie sa na pracovnom trhu.

Od počiatku pokusov o riešenie problematiky pretrvávajú rozpory v prístupe k dvom základným otázkam, ktoré navzájom súvisia a ktoré súvisia aj definovaním cieľa a obsahu:

1. Terminologický problém, t.z. nulté, či prípravné ročníky či triedy, a to napriek tomu, že Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení zákona 408/2002 a Metodický pokyn Ministerstva školstva SR č. 6002002-43 hovoria o zavedení nultých ročníkov základných škôl.
2. Obsah vzdelávania, t.z. prerozdelenie obsahu 1. ročníka ZŠ na dva roky v zmysle koncepcie Macejkocvej, resp. špeciálne pedagogické projekty zamerané na akceleráciu detí podľa projektu ŠPÚ.

Tieto dva rozdielne filozoficko teoretické a pedagogické prístupy však opomínajú základnú podmienku úspešnosti naštartovania sa detí od prvého ročníka základnej školy: akceptovanie jazykového a kultúrneho prostredia, odkiaľ dieťa vychádza, teda jazyk, ktorým hovorí dieťa i jeho rodina a hodnotový systém a sociokultúrna úroveň prostredia, v ktorom dieťa žije. Ako sa ukazuje, už diagnostikovanie detí, ktoré vstupujú do školy, vychádza z požiadaviek a kultúry väčšinového prostredia. Nie sú špeciálne pripravované diagnostické prostriedky, akceptujúce odlišné socioekonomické a jazykové a kultúrne  prostredia rómskeho dieťaťa. Lapidárne povedané, ťažko očakávať úspešnú odpoveď rómskeho dieťaťa z osady pri označení obrázku, kde je rajčina, keď rajčinu ešte nevidelo, je nezmyslom chcieť aby nakreslilo kruh, keď ono pozná koleso voza. Je zrejmé, že akékoľvek pokusy či jedného alebo druhého prístupu k nultým, či prípravným ročníkom budú neúspešné ak sa neprehodnotí systém diagnostikovania detí pochádzajúcich s odlišného sociokultúrneho a jazykového prostredia a ak nebude súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania už od predškolskej výchovy materinský jazyk.

Opodstatnenosť či neopodstatnenosť nultých ročníkov experimentálne nebola doteraz systémovo verifikovaná. Nie sú známe výsledky, ako absolvovanie jedného či druhého typu nultého ročníka ovplyvnilo úspešnosť absolvovania základnej školskej dochádzky, celkový prospech žiakov, ktorí nultý ročník navštevovali, resp. aj úroveň stredoškolského vzdelávania. Ak, ako dokumenty jednoznačne dokazujú, experimentálne overovanie nultých ročníkov začalo v roku 1993, v roku 2002 mali byť k dispozícii štatistické údaje dokumentujúce vplyv nultých ročníkov na úspešnosť vzdelania žiakov. Treba zdôrazniť, že dôsledného vyhodnotenia vplyvu pedagogických nástrojov používaných v nultom ročníku na rozvoj schopností a zručností žiaka v ďalších ročníkoch základnej školy nie je možné relevantne posudzovať ich opodstatnenosť, resp. realizovať potrebné korekcie týchto nástrojov.

Súčasťou systémového riešenia problémov výchovy a vzdelávania Rómov je aj zavedenie funkcie asistenta učiteľa. Dnes je už jednoznačne dokázateľná opodstatnenosť funkcie pomocného pedagóga, či pomocníka učiteľa. Dokazujú to zahraničné dlhodobé skúsenosti, ale aj poznatky zo zavádzania tejto funkcie do školského systému v SR. Aj tu však existujú problémy, ktoré súvisia s mnohokrát nesystémovým, alebo nekoncepčným prístupom k riešeniu problému. Aj keď funkcia asistenta učiteľa je legislatívne odobrená v zákone a vykonávacom predpise, sú problémy s financovaním jeho činnosti, nie sú doriešené otázky graduálnej prípravy na funkciu asistenta učiteľa, resp. systém vzdelávania ako dočasného riešenia požiadaviek školskej praxe na počet asistentov. V súvislosti s úspešnou aplikáciou funkcie asistenta učiteľa pre rómskych žiakov je mnohokrát obchádzaná zásadná požiadavka na výkon funkcie v tomto prípade: asistent učiteľa rómskych detí musí pochádzať z prostredia Rómov, musí ovládať jazyk detí, poznať ich kultúru, mnohokrát, musí byť súčasťou mikroprostredia, teda komunity, z ktorej rómske deti pochádzajú, pretože funkcia asistenta nie je len byť pomocníkom v triede, škole, ale byť aj hovorcom komunity smerom k škole. Tu doteraz absentuje podrobný manuál výkonu funkcie práve pre asistentov učiteľov rómskych detí, ako je to napríklad riešené v Českej republike.

Viacero vládnych uznesení, prijímaných jednak ako súčasť strategických a koncepčných materiálov zameraných na riešenie komplexných alebo parciálnych problémov rómskej národnostnej menšiny ukladá rezortu školstva vypracovať Koncepciu výchovy a vzdelávanie rómskych detí a žiakov ako zásadný materiál riešenia problémov súvisiacich so vzdelávaním Rómov. Po roku 1998 takýchto pokusov bolo viacero. Ale ešte ani dne neexistuje ucelená predstava systémového riešenia problematiky vzdelávania Rómov. Vždy, pokiaľ sa nejaký materiál spracoval, išlo o parciálne a čiastkové riešenia, zamerané na elimináciu aktuálnych práve vypuklých problémov, resp. aj z aspektu snahy o medzinárodnú kooperáciu posudzovania a riešenia problematiky napríklad aj parciálnymi projektmi, ako sú programy PHARE. Je treba veľmi otvorene a jednoznačne konštatovať, že všetky pokusy, zámery, koncepcie, stratégie, programy, projekty, takmer vždy riešili iba parciálne problémy a nikdy neboli súčasťou nejakej ucelenej vízie alebo zmysluplného systému. Akákoľvek snaha Ministerstva školstva vytvoriť ucelený systém v podobe koncepcie naráža na viaceré zásadné otázky:

1. Neexistovala vízia smerovania Slovenska do roku prijatia do Európskej únie a neexistuje vízia smerovania Slovenska ako člne Európskej únie
2. V oblasti výchovy a vzdelávania existovalo viacero zmysluplných projektov, ktoré mali snahu zásadne riešiť otázky výchovy a vzdelávania aj v rovine filozofickej a politickej, aj v rovine pedagogickej (Konštantín, Milénium). Zatiaľ ani jeden program nebol dotiahnutý do roviny praktickej aplikácie a realizácie.
3. Koncepčné otázky výchovy a vzdelávania Rómov je možné relevantne riešiť ako súčasť globálnej reformy výchovno-vzdelávacieho systému. Oba zásadné vyššie spomínané projekty reformy školstva vychádzali zo základných princípov akceptujúcich rôznosť subjektov vzdelávania a rozličnosť prístupov k obsahu a formám vzdelávania. Praktická aplikácia princípov projektu Konštantín alebo Milénium by odstránila alebo eliminovala parciálne problémy súvisiace s prístupom skupín nepatriacich k majoritnej väčšine, ku vzdelávaniu. Diverzifikácia cieľov, obsahu a prostriedkov projektovaná v oboch vyššie spomínaných zásadných programoch ako zásadná reforma by jednoznačne umožnila uplatnenie základného práva na vzdelanie všetkým identifikovaným rôznorodým skupinám - etnickým alebo národnostným, náboženským, rasovým, záujmovým...
4. Úspešné riešenie problémov výchovy a vzdelávania Rómov nevyhnutne zakladá zvýšené nároky na financovanie. Ale programová neokordinovanosť pri realizácii rôznych projektov, financovaných z domácich zdrojov alebo z prostriedkov PHARE sa negatívne podpísala aj pod výstupy jednotlivých projektov, resp. ich aplikáciu a implementáciu do vzdelávacieho systému. Napísalo, vytvorilo, odskúšalo a vytlačilo sa veľké množstvo rôzneho strategického, koncepčného, metodického, pedagogického teoretického i praktického materiálu, ale neexistuje ucelený a jednotný systém implementácie týchto výstupov do vzdelávania v rámci SR. Získali sa mnohé nové poznatky, skúsenosti, odskúšalo sa veľa nový prístupov a postupov realizácie vo vzdelávacom procese, podporilo sa množstvo škôl i odborníkov schopných pomôcť aplikácii nových metód a foriem vzdelávania. Len minimum toho je zakomponovaného do uceleného systému, ktorý by bolo možné aplikovať v ktoromkoľvek regióne, v ktorejkoľvek škole a na akýchkoľvek žiakoch.

Je nutné riešiť aj aktuálne otázky a problémy. A práve strategické a koncepčné zámery by mali v intenciách filozofie vyššie spomínaných zásadných reformných krokov vzdelávacieho systému poskytnúť systémovú realizáciou parciálnych projektov a programov. T.z., že v prípade riešenia aktuálnych problémov vzdelávania Rómov treba prinajmenšom akceptovať lapidárne povedané to, že sú Rómovia. Žiadna koncepcia, ktorá nebude akceptovať vyššie uvedené princípy, nebude mať úspech.

Otázky výchovy a vzdelávania Rómov boli predmetom aj rôznych medzinárodných projektov. Projekt COMENIUS 87496-CP-1-2000-1-SK-COMENIUS-C2 Výchovno-vzdelávacie metódy pre vyučovanie Rómov: Pedagogická prax a didaktické materiály. Cieľom projektu bolo porovnať poznatky a praktické skúsenosti z oblasti výchovno-vzdelávacích metód určených pre populáciu Rómov, žijúcu v štyroch krajinách: Slovensku, Taliansku, Španielsku a Francúzsku.[ii] Podobnými projektmi boli aj Program SOKRATES COMENIUS 2. 1 Vzdelávanie a pomoc učiteľom v oblastiach s kultúrnou diverzitou, s etnickou rôznorodosťou) alebo Projekt Arion Study Visits 2001 – 2002 Výchovno-vzdelávacie techniky pre populáciu Rómov. Aj pri všetkých týchto projektoch vystupuje do popredia základná otázky. v akom vzťahu bol obsah projektov a ich výstupy, resp. poznatky na riešenie parciálnych problémov k kontexte k nejakým uceleným systémom.

[i] Spracované podľa: Valachová,D., Zelina,M. Priebežná správa z výskumu overovania prípravných tried. ŠPÚ, 2001