Sloboda ako podmienka tvorby

Aby som mohol byť človekom tvorivým, musím byť nevyhnutne aj človekom slobodným. Sloboda ako filozofická kategória aj ako politické právo, je základným predpokladom slobodnej voiľby spôsobu života. Ak má človek robiť to, čo považuje za nevyhnutné, potrebuje slobodný priestor. Žiť plnohodnotným životom umožňuje len slobodné konanie. Sloboda je preto apriori najzákladnejšia podmienka existencie života človeka. Človek neslobodný nemôže žiťnaplno. Môže prežiť, môže byť aktívny, ale len tak, pokiaľ mu to dovolí realita. Politický systém a ekonomické prostredie slobodu človeka limitujú.

Sloboda ako stav mysle

Byť slobodný a tvoriť znamená uvedomelo a zmysluplné pracovať na sebe. Získavanie informácií a podnetov pre svoje tvorivé aktivity je prejavom slobodnej vôle. Sloboda vytvára dostatočný priestor na kreativitu. Byť slobodný znamená čítať a počúvať, čo chcem, písať to čo považujem za dôležité, rozprávať sa s kým chcem a cestovať kam chcem. Osobná sloboda jednotlivca je podmienkou slobodného života a slobodnej tvorby. 

Prejavy slobody

Medzi základné prejavy slobody patrí voľba vlastnej predstavy života.  Je to prístup k informáciám, sloboda pohybu a ekonomická nezávislosť. Byť slobodným človekom znamená zvoliť si životnú cestu, spôsob života a zamestnanie, ktoré vyhovujú mojej intelektuálnej vybavenosti, etickým princípom a morálnym zásadám, ktoré vyznávam. Moja sloboda znamená akceptovanie politického systému, ktorý považujem za dostatočne slobodný. Moja osobná sloboda znamená byť takým, akým chcem byť.

Linity slobody

Sloboda však neznamená anarchiu. Byť slobodným človekom znamená, že takým istým slobodným človekom chce byť aj iný človek. Napríklad sedí vedľa mňa v parlamente alebo kancelárii, či školskej lavici, číta noviny a pije kávu v kaviarni oproti mne, kráča vedľa mňa po chodníku, alebo žije  so mnou v jednej domácnosti. Sloboda každého človeka má určité limity. Limity slobody nutne vytvárajú tlak na akceptovanie slobody ostatných. Moja sloboda vyžaduje považovať druhých ľudí za rovnocenných. Limit slobody znamená počúvať ľudí, snažiť sa im porozumieť. Slobodný človek vie a chce načúvať argumentom iných, Sloboda vyžaduje pochopenie. Znamená akceptovanie slobody ostatných. Moja sloboda nesmie ubližovať alebo prekážať iným ľuďom. Sloboda iného človeka musí byť taká istá, ako je  moja sloboda. Priijímať limity slobody je zásadnou podmienkou pre uznanie slobody všetkých ľudí. Ak budem slobodný ja, môžu byť slobodní aj iní. Ak budú slobodní všetci, budem slobodný aj ja. Len v takto vmímanej slobode môže byť každý človek človekom tvorivým.

Nesloboda

Opačným pólom slobody je nesloboda. Na tomto svete je ešte veľa ľudí, ktorí si slobodu nemôžu dovoliť. Sloboda je pre nich luxus. Žijú v krajinách, kde vládne totalita, kde sú vojny, kde medzi sebou súperia rozhádané klany, kde je bieda a hlad. Kde človek nie je slobodný, ale ponížený. Sloboda tu nebola odjakživa. Sslobodnú spoločnosť vytvorili antike starí Gréci, ale pojem slobody bol relatívny. Sslobodnými mohli byť privilegovaní občania Atén. V stredoveku boli nevoľníci, neskôr poddaní. V kapitalizme bola sloboda relatíbny pojem, jej obsah bol obmedzený. Aj keď myšlienku slobody zaviedli Gréci, alebo zdokonalili osvietenci, naplno sa mohla rozvinúť až v 20. storočí, alebo  až po druhej svetovejvojne. Preto aj dnes musíme pojem slobody chápať ako podmienený stav. Dotýka sa len menšej časti obyvateľov našej planéty. Napriek tomu však sloboda musí byť ideálom. Musí byť cieľom snaženia každého jednotlivca.

Ján Cangár