KAM KRÁČA SLOVENSKÉ ŠKOLSTVO? 1

Zmeny po roku 1990

Po roku 1989 aj vo výchove a vzdelávaní odborná a učiteľská presadzovala tendenciu zásadných a radikálnych zmien, a to všetkého a okamžite. Pritom sa často nekriticky preberali, ba až kopírovali systémy najmä krajín západnej Európy a USA. Tento trend sa postupne spomalil a pod vplyvom nejasných výsledkov a nedohľadných pozitívnych zmien  začala opäť narastať apatia a pasivita učiteľskej verejnosti. Proces hľadania optimálnych foriem a metód transformácie vzdelávacieho systému postupne prechádzal do zámerov vytvoriť koncepcie dlhodobejšieho charakteru, ktoré by postihli všetky oblasti a štruktúry výchovy a vzdelávania.

Aj keď sa neustále objavovali tendencie posudzovať náš vzdelávací systém ako dobrý, každá nová vládna garnitúra po roku 1989 pripravovala svoj vlastný program transformácie školstva (Duch školy, Konštantín, strategické zámery, Milénium...), pričom sa vždy začínalo akoby od znova, bez pokusov nadviazať na predchádzajúce projekty. Najväčším výdobytkom zmien po roku 1989 bolo získanie slobody, demokratického režimu, otvorenie sa svetu. všetky školy sa odideologizovali. Systém sa otvoril konkurenčnému súťaženiu, vznikli neštátne – súkromné, cirkevné školy. Školy získali právnu subjektivitu, uskutočnil sa postupný prechod na deväťročnú základnú školu, rozširovala sa sieť 8-ročných gymnázií, vytvoril sa variabilný, priepustný systém stredného odborného školstva prepojený s trhom práce. Školy majú možnosť  modifikovať UP a UO, redukoval sa obsah učebných osnov a zaviedol sa vyšší počet voliteľných predmetov. Je vyčlenené základné učivo. Postupne bol zavádzaný bilingválny systém vyučovania a posilnila sa výučba cudzích jazykov, vznikli nové učebné a študijné odbory, alternatívne školy a alternatívne vzdelávacie programy, vydávajú sa  alternatívne učebnice, uplatňuje sa systém slovného hodnotenia žiakov, zmeny nastali aj v špeciálnom školstve a špeciálno–pedagogickom poradenstve. Realizuje sa nový model maturitnej skúšky, vytvorila sa nezávislá školská inšpekcia. Postupne sa pozitívne mení aj postavenie a status učiteľov, vypracoval sa program ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov: Slovensko bolo prijaté do IEA – Medzinárodnej asociácie  pre meranie  a hodnotenie vzdelávacích výsledkov,  aktívne sa zúčastňuje  v projektoch TIMSS, CE, SITES.

Vysoké školy  získali  akademické práva a slobody, boli zriadené nové vysoké školy, prijal sa zákon o poskytovaní pôžičiek študentom. Záujem o štúdium na vysokých školách rastie, najvyšší nárast zaznamenal počet poslucháčov ostatných spoločenských vied, na druhej strane výrazne poklesol počet študentov najmä technických vied.

V protiklade s pozitívami bol nepriaznivý vývoj v súvislosti s celkovým demografickým vývojom po roku 1989, ktorý sa odrazil aj vo vývoji počtu žiakov a absolventov všetkých škôl. Badateľne poklesol počet žiakov vstupujúcich do 1.ročníka základných škôl i celkový počet žiakov v základných školách, čo následne vplývalo aj na počet absolventov stredných a vysokých škôl.

Školské reformy prebiehajú komparácii a konfrontácii s vývojom a úrovňou výchovy a vzdelávania najmä s krajinami s rozvinutým, efektívnym, kvalitným školstvom, ale aj s krajinami, ktoré majú podobné tradície, geopolitické a iné podmienky. Porovnávanie, zovšeobecňovanie, vedomý, ale i spontánny prenos zahraničných skúseností často ovplyvňujú a slovenské školstvo. Hodnota dobrých skúseností z iných školských sústav je nevyčísliteľná. Krajiny, ktoré poznajú a uvedomujú si cenu pedagogických skúseností, budujú silné vedeckovýskumné pracoviská komparatívnych pedagogických výskumov.