Ako sa tvoril a realizoval nový model maturitnej skúšky na Slovensku

Príspevok uvádzam aj ako memento: Ak sa nedajbože začne realizovať niečo z projektu Učiace sa Slovensko, na politickej úrovni sa treba vyvarovať podobných chýb, aké sa stali pri zavedení novej koncepcie maturitnej skúšky v rokoch 2000 – 2004. A ak niekto z politikov chybu urobí, musí za to niesť politickú zodpovednosť.

Po voľbách roku 1998 padla Mečiarova vláda. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Ďurinda a novým ministrom školstva sa Milan Ftáčnik. K zmene došlo aj na poste riaditeľa Štátnou pedagogického ústavu, ktorý bol zodpovedný za obsah, metódy a formy vzdelávania na Slovensku.

 V roku 1999 sa začalo uvažovať o tom, aké zmeny by sa mali školstve realizovať tak, aby bolo moderné a efektívne. Už tých časoch bolo zrejmé, že jednou najproblémovejších oblasti je stredoškolské vzdelávanie, kde bolo treba riešiť predovšetkým j spôsob jeho ukončenia maturitnú skúšku. Vedelo sa, že dovtedajší systém maturít je neobjektívny a nespravodlivý. Preto sme v ústave začali riešiť, čo s maturitami. Začal sa rodiť nový model maturitnej skúšky. Vytvoril sa odborný tím, ktorý začal úlohu realizovať.

Jednou zo zásadných otázok bolo, akým spôsobom maturitnú skúšku objektivizovať tak, aby merania vedomosti maturantov malo nespochybniteľné a objektívne parametre. Prijal sa model dvojzložkovej maturitnej skúšky, kde základom preverovania vedomosti sa malo stať testovanie vedomosti prostredníctvom špeciálne vypracovaných testov. Aby mohol byť tento systém vytvorený, bolo potrebné získať poznatky a informácie  z krajín, kde je testovanie zavedené a dlhodobo a kvalitne realizované. Jedným z takýchto modelov boli jazykové testy z Cambridge. Preto bolo rozhodnuté, že získať informácie o testovaní (príprava a tvorba testovacích úloh, riešenie bezpečnosti a ďalšie) bude vhodné práve na tomto modeli. Počas pobytu v Cambridge  sme získali množstvo veľmi cenných údajov o  spôsobe testovania resp. aká je logistika testovania, ako sa pripravuje testovanie, ako sa tvoria a overujú jednotlivé testovacie úlohy a zadania, aký je systém overovania a schvaľovania jednotlivých položiek, akým spôsobom sa úlohy do jednotlivých testov vyberajú a štrukturujú, akým spôsobom je zabezpečená bezpečnosť a ochrana jednotlivých testov, ako sa tlačia distribuujú.

Aj na základe poznatkov z ďalších zdrojov sme zistili, že vytvoriť nový model maturitnej skúšky tak, aby bol relevantný, objektívny, nespochybniteľný a bezpečný, nebude jednoduché. A že to bude stáť veľa peňazí a že na to bude potrebný Dostatočne dlhý čas. Na základe toho všetkého bola vypracovaná logistika prípravy a realizácie základných krokov pre tvorbu a odskúšanie nového systému maturitnej skúšky. Ako člen odborného tímu som vypracoval určitý model logistických postupov. Bolo to v marci roku 2000.

Návrh predpokladal, že nový spôsob maturity sa spustí niekedy v roku 2006. Keďže maturita bola aj politickou objednávkou vlády M. Dzurindu a ministra školstva M. Fronca, jej zavedenie bolo urýchlene. Nová koncepcia bola schválená už v roku 2004 a ponovom sa začalo maturovať už v školskom roku 2004/2005. Je samozrejme, že urýchlenie prác neumožnilo uskutočniť niektoré opatrenia, najmä na odskúšanie modelu na vzorke škôl a zabezpečenie ochrany testov. To potom spôsobilo, že už v prvom roku realizácie nového spôsobu maturity došlo k úniku informácií z maturitných testov. Pritom tvorcovia novej koncepcie upozorňovali ministerstvo školstva, že je potrebné veľmi seriózne a zodpovedne pristupovať ochrane úloh maturitných testov a zabezpečeniu pred únikom informácií. Poukazovali sme na to, že je potrebné vytvoriť veľmi sofistikovaný systém bezpečnosti a ochrany testovania , na ktorý je potrebné vyčleniť aj relevantné množstvo finančných prostriedkov. To sa nestalo. Preto došlo k úniku informácií maturitných testov.

Po škandále s maturitami minister Fronc namiesto odmietol niesť zodpovednosť za problémy, hoci on bol tým, kto podpísal predčasné spustenie maturitnej skúšky napriek tomu, že jej realizácia nebola dostatočne zabezpečená. Minister 5.4.2005 odvolal riaditeľa štátneho Pedagogického ústavu.

Na tomto príklade sa ukazuje, ako politika a politici diletantsky pristupujú k realizácii úloh, ktoré vyžadujú relevantne dlhý čas na prípravu aj adekvátne finančné zabezpečenie. To sa pri zavádzaní novej koncepcie maturitné skúšky nestalo. Napriek tomu politickú zodpovednosť neniesol nikto. Dôležitejšie bolo, že sa blížili voľby (2006) a M. Fronc a KDH potrebovali nejako bodovať. Tak, ako je to na Slovensku zvykom.

NOVÝ MODEL MATURITNEJ SKÚŠKY

A. Prečo

1. Je málo validná

2. Je neobjektívna.

Vo väčšine štátov Európy je počet predmetov vyšší. Malý počet predmetov a  nevhodné pravidlá voľby predmetov neumožňujú overiť dosiahnutie ani najzávažnejších výchovno-vzdelávacích cieľov. V jednotlivých predmetoch overujeme len losovaním vybrané okruhy poznatkov či druhy zručností a schopností. Doba trvania skúšky z jednotlivých predmetov je nedostačujúca, s výnimkou skúšky zo slovenského jazyka obvykle trvá 10 až 20 minút. Bežné písomné maturitné skúšky trvajú niekoľko hodín. 

a) Štandardizácia a objektivizácia požiadaviek na vedomosti a zručnosti absolventov všetkých stredných škôl na určitej požadovane úrovni, pričom práve štandardizácia by bola východiskovým cieľom, ktorý by bol jedna časovo objektívne stabilný, jednak zmeny vo stanovovaní a formulácií požiadaviek by akceptovali celkový politicko-ekonomický a sociálno-spoločenský vývoj z hľadiska Európy (resp. EÚ) a SR.

b) Objektivizácia a porovnateľnosť požiadaviek na študenta, triedu, školu v rámci SR, resp. školský systém v rámci EÚ.

c) Zabezpečenie tvorivej aplikácie vedomostí a zručností v praktickom živote, zvýšenie mobility a adaptibility maturantov ako pracovnej sily na trhu práce v SR i v rámci EÚ

B. Prostriedok

1.   Maturita musí byť validným a objektívnym hodnotením absolventa, jeho všeobecného stredného vzdelania.

2.   Má byť prípravou na ďalšie štúdium na VŠ

3.   Má byť prípravou na výkon niektorých povolaní.

C. Cieľ

1. Úplné stredné všeobecné alebo odborné vzdelanie

2. Štúdium na VŠ bez prijímacích pohovorov

a)  Dosiahnutie určitej štandardnej úrovne stredoškolského vzdelanie, akýsi certifikát pre ďalšiu prax.

b)  Na stredných odborných školách ide o zvládnutie požiadaviek pre výkon určitých povolaní technického, ekonomického, zdravotníckeho a pedagogického zamerania

c)  Profilácia požiadaviek maturity na SOŠ na základe požiadaviek praxe. Ich priebežná aktualizácia a inovácia

d)  Všeobecný charakter požiadaviek technického, ekonomického, zdravotníckeho a pedagogického zamerania, pričom užšia špecializácia by bola až po ukončení strednej odbornej školy (doplnkové kurzy, vyšší typ SŠ)

e)  Zvládnutie požiadaviek pre štúdium na vysokej škole. Nahradenie prijímacích pohovorov na VŠ

f)   Objektívne určenie štandardnej úrovne zvládnutia povinných predmetov

g)  Akceptovanie vedomostnej úrovne v medzinárodnom kontexte

A.    Cieľové požiadavky absolventa stredoškolského štúdia s maturitou vyplynú z profilu a štandardov požiadaviek pre jednotlivé typy škôl a predmety. Cieľové požiadavky budú obsahovať:

-       faktografiu (vedomosti)

-       hodnotový systém

-       prácu s informáciami

-       kompetencie pre zvládnutie praktických požiadaviek

D. Štruktúra

I. Externá (štátna) čas - garantuje štát

II. Interná (školská) čas - garantuje škola

E. Forma

I. Externá (štátna) čas

písomná forma (testy):

úroveò: základná

povinné predmety (SjaL, Cj) - pre všetkých

úroveò nadštandardná

volite¾né predmety - 2 profilové predmety umožňujúce vstup na VŠ bez prijímacích pohovorov (pri dosiahnutí povinného minima) - iba pre záujemcov štúdia na VŠ

(V prípade, ak je profilový predmet na VŠ SJ a L, resp. cudzí jazyk, alebo oba, potom externá čas oboch predmetov je tiež nadštandardná.)

II. Interná (školská) čas

povinné predmety (SjaL, Cj) - pre všetkých

voliteľné predmety 3

gymnáziá:        a) kôš prírodovedných predmetov

                        b) kôš humanitných predmetov (vrátane ďalších cj)

odborné školy: c) kôš odborných predmetov

a) písomná forma - najviac 1 predmet (2 predmety), alebo prierezová písomná práca na obhajobu

b) ústna

Maturuje sa z 5 predmetov:

2 povinné - všetky SŠ

gymnáziá:

2 prírodovedné + 1 humanitný alebo

2 humanitné + 1 prírodovedný

odborné školy:

2 odborné predmety + 1 prírodovedný alebo humanitný predmet

O forme písomnej èasti a skladbe volite¾ných predmetov rozhoduje žiak.

F. Obsahové zameranie predmetov

Slovenský jazyk a literatúra:

externá časť:

·   prax, teóriu a históriu slovenského jazyka

·   prax, teóriu a históriu slovenského jazyka a na historickú a literárnovednú praktickú a teoretickú aplikáciu analýzy literárneho textu

·   historickú a literárnovednú praktickú a teoretickú aplikáciu analýzy literárneho textu

Interná časť:

slovenský jazyk a kultúra a umenie

písomná forma

–      jazykový test

–      alebo esej (úvaha)

–      alebo literárno-historické pojednanie

–      alebo niečo iné

Ústna časť- čo bude jej obsahom:

·   obhajoba písomnej práce

·   alebo memorovanie poznatkov o literatúre

·   alebo niečo iné

cudzí jazyk

Forma

–      písomná (treba určiť obsah)

–      ústna – konverzácia na určitú tému

matematika

Forma

–      písomná (treba určiť obsah)

–      ústna (treba určiť obsah)

voliteľné predmety

·   písomná (čo bude jej obsahom, má to byť ročníková práca)

·   ústna (čo bude jej obsahom – obhajoba písomnej práce, iné)

·   je možné maturovať aj z predmetových blokov (prírodopis, fyzika, chémia...), (dejepis, filozofia, etika...)

·   sú možné aj laboratórne pokusy s prírodovedných predmetov (F.CH,...)

·   je možné maturovať aj s ďalších predmetov (latinčina, gréčtina, filozofia, estetika...)

odborné predmety

Forma:

·   písomná (čo bude jej obsahom)

·   ústna (čo bude jej obsahom)

·   praktická (čo bude jej obsahom)

G.  Hodnotenie

a)     percentuálne – externá časť testy, interná časť testy, písomné práce

b)    známka – interná časť ústna forma

H. Organizačné zabezpečenie

·   Stanovenie, resp. menovanie odborného koordinačného tímu (ŠPÚ, MŠ SR, G, SOŠ, inšpekcia, iní) – ten by ma manažovať celú problematiku, koordinovať činnosť čiastkový tímov a gestorovať mediálnu kampaň

·   Vytvorenie predmetových komisií. Ich úlohou by bolo:

a)   definovať obsah, štruktúru a formu maturitnej skúšky daného predmetu alebo predmetovej skupiny

b)  pripraviť návrh zmien UP, OU, štandardov a opatrení s tým súvisiacich

c)   navrhnúť mechanizmus a časový postup realizácie konkrétnych krokov a foriem didaktickej a metodickej realizácie vrátane experimentálneho overovania a zavádzania jednotlivých etáp maturitnej skúšky

I. Otázky na riešenie:

d)    aké jazyky národnostných menšín – maďarský, ukrajinský(?), rusínsky(?), rómsky(?)

e)     náhradné termíny – jeden termín – začiatkom školského roka (september)

f)     maturita pred termínom nie je možná

g)    možnosť dodatočnej zmeny úrovne maturity

h)    externá forma maturitnej skúšky zo slovenského jazyka je povinná pre všetkých

i)      medzinárodné uznanie maturitnej skúšky iných štátnych príslušníkov je možné po zložení externej skúšky zo slovenského jazyka

j)      Je potrebné zmeniť:

·   učebné plány a učebné osnovy stredných ale aj základných škôl

·   štandardy, stredných a základných škôl

·   prehodnotiť skladbu a štruktúru predmetov

·   zvážiť možnú integráciu predmetov (spoločenské vedy, prírodné vedy...)

·   je treba zaviesť štúdium latinčiny (poprípade gréčtinu)

J. Harmonogram zavedenia nového modelu maturitnej skúšky

rok 2000:

-       schválenie modelu maturity

-       schválenie harmonogramu zavádzania

-       nevyhnutné úpravy UP a UO (najmä pre slovenský jazyk a literatúru – odčlenenie jazyka od literatúry, posilnenie vyučovania jazyka) –od septembra pre 1 ročníky SŠ

rok 2001:

-       pokračovanie Monitoru

-       prehodnotenie obsahu povinných predmetov

-       nové učebné plány a nové učebné osnovy pre povinné maturitné predmety – od septembra v 1. ročníkoch

rok 2002:

-       pokračovanie Monitoru

-       prehodnotenie obsahu voliteľných predmetov

-       nové učebné plány a nové učebné osnovy pre voliteľné maturitné predmety – od septembra v 1. ročníkoch

rok 2003:

-       ukončenie Monitoru

-       príprava experimentálneho overovania externej časti maturitnej skúšky z povinných predmetov

rok 2004:

-       experimentálne overovanie externej časti maturitnej skúšky z povinných predmetov

-       príprava experimentálneho overovania internej časti maturitnej skúšky z povinných a voliteľných predmetov

-       vypísanie tém pre internú písomnú formu maturitnej skúšky povinných a voliteľných predmetov

ok 2005:

-       vyhodnotenie prvej fázy overovania nového modelu maturity

-       pokračovanie experimentálneho overovania externej a internej časti maturitnej skúšky

rok 2006:

-       zavedenie nového modelu maturitnej skúšky od 1. septembra

© Mgr. Ján Cangár, 31.3.2000

Poznámka:

Návrh Novej koncepcie maturitnej skúšky vo formáte Pdf si môžete stiahnuť tu:NOVAKONCEPCIAMS-2001.pdf