ŠKOLSTVO 2000

V rokoch 1997 – 1998 som pracoval na Úrade pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky, ktorý patril pod podpredsedu vlády Tibora Tótha. Tam som participoval na rozsiahlom materiáli Analýza sociálneho ekonomického rozvoja slovenskej republiky za obdobie rokov 1990 – 1998. V ňom som spracoval kapitolu Školstvo. Keďže materiál je pomerne zaujímavý najmä z hľadiska faktografie, je tam množstvo tabuliek, číselných údajov a porovnaní, rozhodol som sa tento materiál v štyroch častiach na svojej stránke zverejniť. Celú kapitolu Školstvo si bude možné stiahnuť stiahnuť aj vo formáte pdf  ŠKOLSTVO 2000.pdf.

1. Postavenie školstva v SR  po roku 1989

Proces transformácie krajín bývalého sovietskeho bloku zo systémov totalitných na pluralitné a demokratické spoločnosti zasiahol všetky oblasti života. Nevyhol sa ani školstvu. A tak, ako sú procesy transformovania ekonomiky, legislatívy, sociálnej sféry i ďalších oblastí vo všeobecnosti charakterizované neexistenciou analýz predchádzajúceho stavu, neujasnením koncepcií a zámerov, množstvom odborných i verejných diskusií i polemík i obdobím hľadania vhodných postupov a správnych ciest, tak sa tieto procesy v rôznej intenzite zákonite prejavujú aj v oblasti vzdelávania, resp. školskej politiky štátu ako celku. Pri hodnotení transformačných procesov v školstve sa v diskusiách objavujú spravidla dva protichodné názory:

1. Štátna administratíva má tendencie hodnotiť náš vzdelávací systém ako dobrý, čo sa prejavilo najmä v tom, že doteraz nejestvuje ucelený program transformácie školstva na nové podmienky. Každá nová vládna garnitúra po roku 1989 pripravovala svoj vlastný program transformácie školstva (program do roku 2000, Konštantín, strategické zámery...), pričom sa vždy začínalo akoby od znova, bez pokusov nadviazať na predchádzajúce projekty. Zatiaľ ani jeden program nebol spracovaný tak, aby vytvoril rámec alebo plán transformácie školstva a ktorý by sa ucelene začal realizovať.

2. Odborná a učiteľská verejnosť v počiatočnej fáze po roku 1989 presadzovala tendenciu zásadných a radikálnych zmien, a to všetkého a okamžite. Začali sa nekriticky preberať, ba až kopírovať systémy najmä s krajín západnej Európy a USA. Tento trend sa postupne spomalil, ba v mnohých prípadoch ustal. Jedným z dôvodov je aj narastanie apatie a pasivity učiteľskej verejnosti, neujasnenosti postavenia učiteľskej profesie, poklesu verejného statusu učiteľa, čo sa odráža aj v mzdovom ohodnotení učiteľov. Proces hľadania optimálnych foriem a metód transformácie vzdelávacieho systému postupne prechádzal do zámerov vytvoriť koncepcie dlhodobejšieho charakteru, ktoré by postihli všetky oblasti a štruktúry výchovy a vzdelávania.

Rôznosť pohľadov na transformáciu školstva poznačila jeho celkový vývoj po roku 1993. Uskutočnil sa postupný prechod na deväťročnú základnú školu, rovnoprávnosť štátnych, cirkevných a súkromných škôl zaručuje zákon. Na základných a stredných školách sa inovovali učebné osnovy, ktoré reagovali na spoločenské zmeny po roku 1989. Vytvoril sa variabilný, priepustný systém stredného odborného školstva s riešením ich financovania a spojenia s trhom práce. Rozširovala sa sieť 8-ročných gymnázií s rôznym zameraním, najčastejšie na cudzie jazyky a podporoval sa vznik dvojjazyčných gymnázií. Boli zriadené nové vysoké školy čím sa utvorili a posilnili univerzitné regionálne centrá. Prijal sa zákon o poskytovaní pôžičiek študentom. Bol vypracovaný časový harmonogram riešenia mzdových problémov v školstve. Pre ustavičné problémy v oblasti financovania vláda v roku 1997 ústretovo vyňala vysoké školy z viazania financií 

Postavenie školstva však ovplyvnilo mnoho negatívnych javov. Nebol oficiálne predložený zákon o financovaní školstva ani zákon o štátnej službe učiteľa. Zvyšuje sa nekvalifikovanosť učiteľov, rastie feminizácia, situáciu často zachraňujú učitelia – dôchodcovia. Nebola doriešená príprava robotníckej mládeže a neúmerne rastie počet nezamestnaných z radov absolventov škôl všetkých typov. Zavedenie deväťročnej povinnej školskej dochádzky nebolo dostatočne pripravené. Negatívne sa prejavuje aj absencia zákona pomoci deťom zo sociálne slabších rodín, neexistuje ani systém starostlivosti o talentované deti. Zmenou územnosprávneho členenia SR došlo aj k zásadným zmenám v riadení a financovaní základného a stredného školstva. Zrušením školských správ prešli tieto školy prostredníctvom krajských a okresných úradov do pôsobnosti Ministerstva vnútra. 

Nepriaznivý vývoj bol zaznamenaný aj v súvislosti s celkovým demografickým vývojom pred rokom 1989, resp. v rokoch 1970-1990, ktorý sa odrazil aj vo vývoji počtu žiakov a absolventov všetkých škôl. Od roku je 1985 badateľný pokles počtu 6-ročných detí. Tým došlo aj k poklesu počtu žiakov vstupujúcich do 1.ročníka základných škôl i k poklesu počtu celkového počtu žiakov v základných školách a v nižších ročníkoch 6- a 8- ročných stredných škôl. Po roku 1993 došlo k poklesu počtu 14-ročných žiakov. Na jednej strane je trend vývoja v rokoch 1970 - 1997 v základných školách klesajúci (pokles počtu žiakov o takmer 15%), na stredných a vysokých školách je badateľný nárast študentov i absolventov: na stredných školách nárast o 37,4%, (absolventi - + 27 879), na vysokých školách nárast o 119% poslucháčov, (absolventov o 4 496).[1]

Záujem o štúdium na vysokých školách rastie, ale len pätina maturantov sa dostane na vysokú školu. Počet študentov vysokých škôl v roku 1996 vzrástol oproti roku 1993o 65,7%. Najvyšší nárast zaznamenal počet poslucháčov ostatných spoločenských vied, kde sú zahrnuté aj právnické fakulty - zo 14,2% všetkých študentov VŠ v roku 1993 na 22,4% v roku 1996. Výrazný pokles nastal u študentov technických, lekárskych a farmaceutických vied. O necelé dve percentá vzrástol počet poslucháčov vied ekonomických. Ostatné odbory štúdia na vysokých školách výraznejšie zmeny nezaznamenali. Celkový počet všetkých žiakov a študentov vzrástol o 2,17% a počet absolventov o takmer 20%.[2]Tento vývoj sa premietol aj do vývoja počtu žiakov podľa druhov škôl. 

Podiel žiakov jednotlivých druhov škôl na celkovom počte žiakov v %[3]:

                        ZŠ                   G                     SOŠ                SOU               VŠ

1993                64,2                 6,3                   10,4                 13,9                 5,5

1998                59,6                 7,6                   11,6                 12,7                8,5

Veľkým pozitívom Slovenska je relatívne vysoká vzdelanostná úroveň obyvateľstva, resp. relatívne vysoké podiely populácie so stredným vzdelaním bez maturity a najmä s maturitou. Táto pozícia Slovenska je dobrá aj v porovnaní s krajinami EU. Vysoký je aj podiel populácie s vysokoškolským vzdelaním: v SR 11%, Rakúsko 7%, Belgicko 9%, Španielsko 10%[4]