LITERÁRNA VÝCHOVA

Projekt multimediálnej učebnice

© JÁN CANGÁR, august 2009

CIELE PROJEKTU

Projekt multimediálnej učebnice je vsúlade s požiadavkami literárnej praxe i so skúsenosťami učiteľov, preto prezentuje multimediálne stvárnenie učebnice, ktoré sa v v doterajšom vyučovaní literatúry nepoužili. Stvárnenie a spracovanie obsahu vychádza zo základnej axiómy novej filozofie vyučovania literárnej výchovy: 

• akceptovať literatúru ako kultúrnehy artefakt,
• chápať literárnu výchovu ako estetický a výchovný predmet s dôrazom na estetický zážitok, 
• v zmysle konštruktivistického prístupu k vyučovaniu literatpúry umožniť realizovanie aktivít žiaka na induktívne osvojovanie literárnej teórie, formovanie interpretačnohodnotiacich spôsobov pochopenia umeleckých textov a ich estetické prežitie,
• prezentovať nástroje na rozvíjanie čitateľských kompetencií, zameraných na recepciu umeleckého textu, jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie,
• podnecovať analytické a interpretačné, tvorivé, informačné, pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti. 

Projekt kladie dôraz na druhovo - žánrové a tematické členenie, pričom obsahom a výberom ukážok literárnych diel akceptuje vekovú štruktúru žiakov, pre ktorých sú učebnice určené. Vzdelávaciu stránku projekt poníma v intenciách požiadaviek vzdelávacích štandardov, pričom literárna teória i literárna história sú prezentované hravými formami.

V zmysle požiadavky učebných osnov a vzdelávacích štandardov je pri výbere literárnych textov kladený prioritný dôraz na literatúru slovenskú, kde sa kladie dôraz na predstavenie národných literárnych tradícií a na prezentáciu súčasnej slovenskej literárnej produkcie pre deti a mládež. Výber autorov, literárnych diel alebo ich ukážok má za cieľ dokumentovať čo najširšiu škálu tvorby jednotlivých autorov. Literárne ukážky inonárodnej literatúry akceptujú národnostné a etnické pomery na Slovensku a sú využité ku komparácii pri analýze a definovaní štruktúry daného žána.

KONCEPCIA UČEBNICE

Koncepcia vyučovania i vzdelávacie štandardy literárnej výchovy postavili pred autorov projektu učebníce otázku obsahového i formálneho štrukturovania učebníce literárnej výchovy. Učebnica svojím poňatím, obsahom i štruktúrou má za cieľ transformovať do vyučovacieho procesu novú filozofiu vyučovania literárnej výchovy. Súčasne sa pokúša riešiť súčasný nepriaznivý vývin čitateľských záujmov žiakov základných škôl, ktoré sa neskôr prejavujú negatívne aj v úrovni literárneho vkusu mládeže. V súlade so vzdelávacími štandardami sa preto ako účelové didaktické prostriedky vyučovacieho procesu v literárnej výchove akceptujú aj ďalšie formy a možnosti sprostredkovania kultúrnej a umeleckej tvorby - film, ale najmä audio video a tvorbu i využívanie počítačov a internetu, ale aj mobilných telefónov. Štruktúra učebnice, jej formálna, didaktická i metodická stránka rešpektuje individualitu žiaka a umožňuje variabilný prístup učiteľa k tvorbe vyučovacej hodiny. Súčasne otvára možnosti prepojenia literárneho vyučovania s ďalšími predmetmi, predovšetkým s vyučovaním slovenského jazyka, ale aj s výtvarnou výchovou, hudobnou výchovou, dejepisom. Učiteľ môže sám rozvrhnúť učivo podľa úrovne žiakov a  diferencovať prácu s nimi, určiť, ktorý celok integrovať s ďalšími predmetmi, kde  učiť v bloku. Žiak si môže sám určiť tempo a čas venovaný celku, resp. jednotlivým jeho častiam, vybrať si, akou cestou ísť, čo uprednostniť.

ŠTRUKTÚRA UČEBNICE

Koncepcia predpokladá rovnakú štruktúrupre všetky ročníky II. stupňa základnej školy (teda je východiskom aj pre tvorbu učebnice pre 8. a 9. ročník ZŠ, resp. pre modifikáciu učebnice pre 5 ročník ZŠ):

I. Literárna čítanka 

Je možné variantné riešenie:

• v každom ročníku jedna
• jedna pre dva ročníky (6.-7. ročník, 8.-9. ročníkň

Literárna čítanka predstavuje súbor (antológiu) literárnych textov alebo úryvkov literárnych textov bez literárno-teoretických a literárno-historických alebo didaktických doplnkov. Čítanku preto treba vnímať ako samostatné umelecké dielo, po ktorom žiak siaha ako po obľúbenej knihe, nie ako po učebnici. Otázky a úlohy za textami oslabujú pocit autentického čitateľa. Texty z čítaniek sú súčasťou cvičení na DVD nosiči, ktorý predstavuje viacero didakticko-metodických komponentov – cvičebnicu (pracovný zošit) literárnej výchovy, čitateľsky denník žiaka, rôzne typy príručiek (slovníkov) i metodickú príručku pre učiteľa, ako aj databanku informácií, cvičení, úloh a multimediálnych komponentov. Takto žiak pomocou učiteľa a didaktickej štruktúry reflektuje text z viacerých strán - od zážitkovej fázy po poznávaciu - ako je umelecké dielo urobené zo stavebných prvkov, ktoré predstavujú jazykové prostriedky, po ich obrazné vyjadrenie a usporiadanie v literárnom diele. Dochádza k procesu vnútropredmetovej integrácie.  Čítankové texty sú vyberané tak, aby žiak nemal pocit priepasti medzi tým, čo ho zaujíma a tým, čo by mal  poznať. 

·      Názov - hlavný titul literárnej čítankymá obrazne vystihnúť hlavnú tému daného ročníka/ročníkov a charakterizovať jej obsah. 

·      Didaktická štruktúra čítanky je založená na ústredných  témach - sú to bloky textov tematicky prepojené, ktoré akceptujú aj druhovo-žánrový princíp osnovania. Každý tematický celok je uvedený úvodným textom (esejou), ktorý literárne reflektuje obsah a žáner témy. (Predpokladá sa, že tieto texty – eseje – by autorsky spracovalí významní slovenskí spisovatelia). 

·      Výtvarne je literárna čítankapoňatá a spracovaná ako umelecký artefakt, ako beletrizovaná knižka, ktorú si možno kedykoľvek dať do knižnice. Grafické a výtvarné riešenie čítanky je chápané ako symbióza dvoch estetických stránok toho istého procesu - literárne spracovanie i výtvarné riešenie. Predpokladá to štvorfarebné výtvarné riešenie čítanky. 

·      Formát čítankyakceptuje bežný formát umeleckej literatúry pre deti a mládež daného veku: 

• 6.a 7. ročník formát A5,128 strán
• 8. - 9. ročník formát B5. 192 strán

·      Väzba: viazaná

·      Tlač:farebná - ilustrácie

·      Literárnu čítanku dostanú žiaci na začiatku školského roka a vrátia na konci školského roka, poprípade si ju môžu od školy odkúpiť, resp. by bolo vhodné zvážiť, aby sa literárna čítanka stala majetkom žiaka – dostal by ju bezplatne alebo za nižžšiu cenu, nakoľko je veľa žiakov najmä zo sociálne slabších rodín, ktorí nevlastnia žiadne knihy.