Prvýkrát som čítal Salingerov román Kto chytá v žite za zvláštnych okolností. Chodil som na strednú všeobecnovzdelávaciu školu do Prievidze. Boli sme talmer chlapčenská trieda – v prvý ročník začalo 19 chlapcov a 8 dievčat. Mali sme vynikajúcich učiteľov, najmä dejepisu a slovenčiny. A super učiteľkou bola aj naša triedna, ktorú sme volali Vierka.

Niekedy, myslím v druhom ročníku, teda okolo roku 1962 sa v kultúre diali zvláštne udalosti. V slovenskom rádiu sme prvýkrát počuli skladbu skupiny The Beatles. V kinách sa objavovali zaujímavé filmy. Jedným z nich bol aj film natočený v roku 1957 Prípad doktora Lauenta. Bol mládeži do 18 rokov neprístupný a týkal sa prvého bezbolestného pôrodu. Na podrobnosti obsahu si už nepamätám. Samozrejme, že som ten film videl.

Vtedy niekedy sa v našej triede objavil román J. D. Salingera Kto chytá v žite. Nezvyčajné bolo to, že to nebola viazaná kniha, ale ho niektorý spolužiak doniesol ako jednu z kópií napísaných na písacom stroji.  Táto v triede koloval medzi nami. Myslím, že sme ho prečítali všetci a že sme o ňom, najmä o jeho hrdinovi Holdenovi Caulfieldovi, diskutovali aj na hodine slovenského jazyka.

. Ďalšiu zvlastnou udalosťou bolo premietanie filmu Federica Fellliniho Sladký život slovenských kinách . Film bol tiež mládeži do 18 rokov neprístupný. Napriek tomu nám učiteľka slovenského jazyka odporučila, aby sme si ho pozreli. Vtedy to bolo symptomatické, že sa zhodou okolnosti v v kráton časovom úseku objavili v našej kultúre artefakty, ktoré boli významným počinom vo svetovej kultúre. A my sme mohli byť pritom.

Neskôr som román Kto chytá v žite čítal už z knižky, ktorú som si kúpil. A teraz som sa k nemu dostal opäť. Stiahol som si ho ako audioknihu z portálu knižnice pre slabozrakých a nevidiacich v Levoči. Nejdem odpisovať dej románu, myslím, že ho každý pozná. Chcem len ysloviť poznámku, že som bol dosť nepríjemné prekvapený spôsobom interpretácie románu. Chápem, že román načítali ešte v čase audiokaziet, ale aj tak interpretácia je v ostrom kontraste s obsahom a najmä jazykovým štýlom románu.

Román kto chytá v žite je generačnou výpoveďou. Takou je aj ďalší román Nórske drevo od japonského spisovateľa Harukiho Murakamiho.

Keď som ho počúval ako audioknihu, najprv som nechápal, prečo taký zvláštny názov. A prečo sú tam zakomponované vložky s hudbou jednej skladby skupiny Beatles. Až neskôr som si na internete zistil,  že nórske drevo (Norwegian wood) je názov ich skladby.

Skladba prepája jednotlivé udalosti mladého 19 ročného Toru Watanabeho, ktorý sa borí s problémami j dospievania. Skladba Norwegian Wood akoby symbolizovala šesťdesiate roky 20. storočia, kedy sa dej románu odohráva.

Oba romány, aj Kto chytá v žite, aj Nórske drevo patria, myslím, k základným pilierom literatúry pre generáciu mladých dospievajúcich ľudí.  Preto by obe knihy mali byť súčasťou vyučovania literatúry na stredných školách. A preto by mali byť prostriedkom porovnávania života mladej generácie v druhej polovici 20. storočia a súčasníkov.

Do čítania, priatelia.

Pre spestrenie:

Kto chytá v žite PDF

Nórske drevo (audioukážka)

Norwegian Wood (skladba)