1. Úvod

 Je príznačné a aj chválihodné, že pôda bývalej Pedagogickej fakulty a dnes Vysokej školy pedagogickej v Nitre je vhodná, a zdá sa že aj úrodná pre kultivovanie problému zvaného slovenský jazyk a literatúra. Počnúc bývalým Kabinetom či Ústavom literárnej komunikácie, cez experimenty o komunikatívnom spôsobe vyučovania slovenského jazyka a literatúry, hádam až po pravidelné stretnutia na pôde školy prostredníctvom sympózií Medacty sa tu formujú i formulujú názory, stanoviská a diskutuje o problémoch, ako ďalej v našom rodnom jazyku a čo s našou literatúrou v škole.

 Keď som súc bývalý absolvent tejto školy pred dvoma rokmi na pôde Medacty predniesol svoje predstavy o otázkach súvisiacich so slovenským jazykom a literatúrou v škole, kde som sa pokúsil aj sformulovať úlohy, ktoré by bolo treba riešiť, netušil som, že:

1. o dva roky budem môcť kompetentne hovoriť o "stave veci",

2. budem nielen iniciátorom, ale aj jedným z riešiteľov tohto problému.

 Súvislosť medzi riešením tejto problematiky a Vysokou školou pedagogickou je očividná. Jednak z tejo pôdy vyšiel v prvopočiatkoch impulz ako, do akých dimenzii je možné ísť, jednak v tejto pôde majú korene riešitelia koncepcie literárnej výchovy (Doc. P. Zajac, Dr. R. Bílik a Mgr. J. Cangár) a jednak na nej došlo k potvrdeniu zámerov navrhnutých pre literárnu výchovu, a to osobnosťou akou je prof. J. Kopál, ktorý bol jedným z oponentov návrhu.

 Ak môžem teda v úvode bilancovať, čo z predostretých návrhov spred dvoch rokov sa podarilo realizovať, dovolím si povedať, že v rovine tvorby koncepcie vyučovania literatúry v základnej s strednej škole i tvorby učebných osnov pre slovenský jazyk i pre čítanie a literárnu výchovu sa podarili splniť takmer všetko:

- v roku 1993 sa uskutočnil celoplošný dotazníkový prieskum Vyučovanie slovenského jazyka a literatúry v ZŠ,

- pri Štátnom pedagogickom ústave sa v roku 1994 sformoval tým ľudí, ktorý vypracoval Koncepciu vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základných a stredných školách, ktorej prvým zásadným a konkrétnym materiálom sú Učebné osnovy slovenského jazyka a Učebné osnovy čítania a literárnej výchovy pre základnú školu,

- do učebných osnov ako základného pedagogického dokumentu sa podarilo zahrnúť všetky požiadavky na zásadné zmeny filozofie vyučovania slovenského jazyka i literárnej výchovy v ZŠ.

 Nová koncepcia vyučovania slovenského jazyka v základnej škole je komplexný materiál, ktorého základnou úlohou je iniciovať principiálne zmeny vo vyučovaní slovenského jazyka a literárnej výchovy v základných školách a na všetkých úrovniach stredných škôl. Jeho najdôležitejšou časťou návrhu sú Učebné osnovy predmetu slovenský jazyk pre základnú školu a Učebné osnovy predmetu čítanie a literárna výchova pre základnú školu.

 Materiál predtým, než bol predložený na verejnú oponentúru v Ústavnej rade ŠPÚ, prešiel viacnásobnou internou autorskou oponentúrou a bol predložený na posúdenie vybraným sedemnástim recenzentom z celého Slovenska, ktorí zastupovali jednak pedagogickú prax a jednak vysoké školy či vedecké ústavy. V zmysle pripomienok a stanovísk recenzentov bol celý materiál upravený. Vzhľadom na spôsob oponovania a posudzovania materiálu, ale najmä preto, že je potrebné riešiť súčasnú situáciu vo vyučovaní predmetu Slovenský jazyk a literárna výchova v základnej škole, čo sa prejavilo tlakom MŠaV SR na zavádzanie platnosti nových učebných osnov od 1. septembra 1995, navrhli autori koncepcie nepredkladať už materiál na verejnú diskusiu. Platnosť učebných osnov je stanovená nie celoplošne, naraz pre všetky ročníky, ale postupne, ako bude možné zabezpečiť vyučovací proces novými učebnicami. Preto v školskom roku 1995/96 budú nové učebné osnovy platiť pre 1.,2. a 5. ročník.

 Z recenzných posudkov i z priebehu verejnej oponentúry vyplynulo, že učebné osnovy predmetu Čítanie a literárna výchova v predloženej podobe je možno akceptovať.

2. Dôvody zásadných koncepčných zmien

 Skúsenosti s vyše desaťročnou realizáciou Projektu výchovnovzdelávacej sústavy v predmete slovenský jazyk a literatúra a dostupné analýzy výsledkov vyučovania v tomto predmete v ostatných rokoch vedú k presvedčeniu, že doterajší modifikovaný model vyučovania a platné učebné osnovy je potrebné nahradiť modelom novým, lebo roky proklamované ciele vyučovania materinského jazyka sa v existujúcich podmienkach základnej školy dajú realizovať len čiastočne. Všetky dosiaľ uskutočnené zmeny a úpravy platných osnov súčasnú koncepciu neskvalitnili, ale v niektorých ročníkoch len zredukovali rozsah učiva. Možno povedať, že tieto zmeny v konečnom dôsledku iba konzervovali pôvodný model.

 Situácia vo vyučovaní literárnej výchovy je v súčasnosti značne komplikovaná. Vplyv masovej kultúry video a audiotechniky, po roku 1989 aj nebývalý nápor braku vo všetkých formách umenia a kultúry, dehonestuje postavenie literatúry a knihy ako takej. Nevhodný systém vyučovania literárnej výchovy na školách tieto negatíva iba podporuje.

 Zásadná zmena filozofie vo vyučovaní literatúry je potrebná predovšetkým z týchto dôvodov:

1. Obsah učiva i osnovy literárnej výchovy v základnej škole vytvárajú v značnej miere negatívny vzťah žiakov k čítaniu ako takému a k literatúre vôbec.

2. Štruktúra učiva, tematické celky a výber ukážok literárnych textov vnucuje žiakom predstavy o nezáživnosti a nezaujímavosti literatúry ako druhu umenia a na druhej strane nepriamo dehonestujú vkus a hodnotové kritéria žiakov.

3. Učivo literárnej výchovy je predimenzované množstvom textov, literárnovedných poučiek a mnohokrát ešte aj ideologických nánosov. Neumožňuje žiakom ani učiteľom o literárnom diele premýšľať, diskutovať, prežívať ho.

4. Absencia vhodného a dostatočného prepojenia literárnej výchovy s inými formami umeleckej tvorby, najmä však spojenie s filmovým umením a televíznou tvorbou, sa zvlášť v poslednom období negatívne odráža v širokej verejnosti preferovaním brakovej filmovej a videotvorby.

5. Spoločné hodnotenie a klasifikácia predmete slovenský jazyk a literatúra potiera estetickú funkciu literárnej výchovy, degraduje ju mnohokrát do pozície "záchrancu" alebo " vylepšovateľa" klasifikácie z predmetu.

6. Výrazne absentuje tvorba nových, obsahovo i didakticky zaujímavých a podnetných učebníc, ako aj alternatívnych učebných textov.

 Podnetom na vypracovanie novej koncepcie boli aj pripomienky učiteľov:

a) k chápaniu postavenia literárnej výchovy,

b) k obsahu predmetu, jeho rozsahu a osnovaniu i časovej dotácii,

c) k učebniciam a učebným pomôckam.

3. Koncepcia vyučovania literatúry na základnej a strednej škole

 Nová koncepcia vyučovania literatúry v základnej škole akceptuje

nasledovné základné princípy:

1. Literárna výchova ako vyučovací predmet má v systéme školského

vzdelávania aj naďalej dominantné a centrálne postavenie.

2.Súčasný jeden spoločný predmet slovenský jazyk a literárna výchova sa rozčleňuje na dva samostatné vyučovacie predmety:

- slovenský jazyk

- čítanie a literárna výchova

3. Fenomén integrácie je ponímaný ako metodický fenomén, podmienený konkrétnou situáciou učiteľa vo vyučovacom procese. Súčasne formálna stránka integrácie oboch vyučovacích predmetov je zabezpečená prostredníctvom zachovania doterajšej jednotnej časovej dotácie, ktorú možno využívať v rámci vyučovacích blokov i formou metodických postupov učiteľa.

 V predmete Čítanie a literárna výchova ide o tieto princípy.

1. Literatúra je prezentovaná ako estetický fenomén i ako kultúrny artefakt, pričom však plní funkciu výchovného aj vzdelávacieho predmetu.

2. Východiskom literárneho vzdelania je literárny text (čítanka, časopisy, mimočítanková literatúra). Čítanie a literárna výchova učí orientácii nielen na knihu, ale aj na auditívne a vizuálne druhy umenia.

3. Na I. stupni ZŠ Čítanie a literárna výchova vedie žiakov od základnej gramotnosti k získaniu čitateľských návykov a okrem zoznámenia sa s knihou aj k pozitívnemu prijímaniu kultúry. Úlohou vyučovania čítania a literárnej výchovy je zdokonaľovanie techniky čítania prostredníctvom čítania pre radosť. Literárna výchova má zasahovať do procesu výchovy kultivovaného čitateľa, garantovať primeranú komunikáciu s literárnym textom, ponúkať intelektuálne i emotívne poznanie. Základným princípom osnovania je tematicko - žánrové osnovanie, ktoré umožňuje vnútropredmetovú, umeleckú, i viacpredmetovú integráciu. Vyučovanie sa orientuje na mechanizmus neúmyselného učenia a neskôr prechádza špirálovite k osvojovaniu literárno - teoretických pojmov a základov literárneho vzdelanie (od regiónu k národnej a inonárodnej literatúre).

4. Na II. stupni základnej školy literárna výchova vedie žiakov k získavaniu pozitívneho vzťahu k literatúre i kultúre s cieľom vzbudiť v nich záujem o čítanie. Základným princípom osnovania je druhovo - žánrové osnovanie, pričom jednotliví autori ani ich diela by nemali byť žiakom vnucované. Zásadou výberu autora a diela je záujem čitateľa.

5. Piaty ročník základnej školy je chápaný ako organický prechod z mladšieho do stredného čitateľského veku, čomu zodpovedá aj obsah vyučovania literárnej výchovy.

6.Učebné osnovy vyučovania slovenského jazyka a čítania a literárnej výchovy počítajú aj s deviatym ročníkom ako súčasťou základného vzdelania.

 V strednej škole by vyučovanie slovenského jazyka a

literatúry malo byť cyklickým vyvrcholením vzdelávania v jazykovej, štylistickej i literárnej zložke, pričom by malo vychádzať z komunikačných a čitateľských zručností a zo vzťahu k slovenskému jazyku a k umeleckej literatúre, ktoré žiak získal na základnom stupni vzdelávania. Absolvent strednej školy má získať kvalitatívne vysokú úroveň písomného a ústneho prejavu i schopnosť samostatnej a presvedčivej argumentácie.

 V literatúre by sa žiaci mali zoznamovať s literárno - historickým procesom od najstarších čias po súčasnosť. Preto je potrebné zmeniť osnovanie učiva na literárno - historické s cieľom dať žiakom základy literárnej histórie i literárnej teórie (gymnáziá), resp. vychovať zo žiakov kultúrnych čitateľov a konzumentov kultúry a umenia (stredné odborné a učňovské školy). Pritom východiskom k poznávaniu národnej i svetovej literatúry je literárne dielo, jeho analýza a interpretácia.

 Zmenou koncepcie vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základných a stredných školách smerom ku komunikatívnemu vyučovaniu je potrebné zmeniť formy a metódy vyučovania.

 Novokoncipovaný obsah vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základnej a strednej škole si vyžaduje zásadnú zmenu obsahu, formy i zloženie učebníc a ďalších učebných pomôcok. Do kategórie základných učebných pomôcok je nevyhnutné začleniť videotvorbu, účelovo zameranú na obsah oboch vyučovacích predmetov

4. Organizačné predpoklady zavedenia koncepcie.

 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Koncepcia vyučovania slovenského jazyka i literárnej výchovy je pomerne radikálnym pokusom o zmenu pomerov, ktoré v tomto predmete v našej súčasnej vzdelávacej sústave vládnu. Ako program predstavuje koncepcia otvorený systém, ktorý je možné zavádzať do praxe postupne, čo znamená, že jeho dopady budú známe a evidentné najskôr o 8-10 rokov. A jeho otvorenosť predpokladá budúce možné opravy, korekcie, alebo aj zmeny, a to na základe analýzy poznatkov zo zavádzania koncepcie do praxe.

 Nová koncepcia súčasne predpokladá postupnú výmenu celého komplexu učebníc a učebných pomôcok, pričom je zrejmé, že aj vzhľadom na nevyhnutnú požiadavku začlenenia video a audiotvorby do systému povinných učebných pomôcok pôjde o finančne náročnú operáciu.

 V neposlednom rade zavádzanie novej koncepcie do škôl predpokladá obsahovo i organizačne zabezpečiť aj vzdelávanie učiteľov práve v intenciách novej koncepcie, a to ako na učiteľských prípravkách, tak aj v rámci ďalšieho vzdelávania učiteľov.