Základné princípy vyučovania slovenského jazyka  a literatúry na základnej a strednej škole

Nová koncepcia vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základnej škole akceptuje nasledovné základné princípy vyučovania slovenského jazyka a literatúry:

1. Slovenský jazyk a literatúra ako vyučovacie predmety na základnej majú v systéme školského vzdelávania aj naďalej dominantné a centrálne postavenie.

2. Súčasný jeden spoločný predmet slovenský jazyk a literárna výchova sa rozčleňuje na dva samostatné vyučovacie predmety

- slovenský jazyk           

- literárna výchova

3. Integrácia oboch vyučovacích predmetov je zabezpečovaná prostredníctvom zachovania doterajšej jednotnej časovej dotácie, ktorá sa využíva v rámci vyučovacích blokov i formou metodických postupov učiteľa.

4. Zásadne sa mení súčasný model vyučovania slovenského jazyka na základnej škole na model komunikatívno-poznávací.

5. Úlohou školskej praxe je prostredníctvom vyučovania slovenského jazyka položiť základy komunikačných schopností žiakov.

6. Základnou úlohou a cieľom vyučovania slovenského jazyka a literatúry na I. stupni základnej školy je naučiť žiaka správne čítať a písať, položiť základy jazykového a literárneho vzdelania a kultivovanej komunikácie.

7. Cieľom vyučovania slovenského jazyka na II. stupni je mať úlohu prirodzeného dorozumievacieho média v spoločnosti. Slovenský jazyk musí žiakov naučiť komunikovať v ústnej a písanej forme s ohľadom na rôzne životné komunikačné situácie.

8. Základom vyučovania jazykovej a slohovej zložky na základnej škole musí byť lexikológia - slovná zásoba a tvorenie slov. Posilňuje sa učivo zo sémantiky, slovotvorby a živej frazeológie. Súčasne sa vo všetkých ročníkoch posilňuje fonická zložka jazykového systému, s ktorým korešponduje funkčné spoznávanie zákonitosti skladby.

9. Osnovanie obsahu slovenského jazyka vyžaduje zabezpečiť systémový prístup k učivu. Akceptuje špirálový princíp osvojovania vedomostí a zásadu integrovania slohu a jazyka do jednej vyučovacej hodiny.

10. Z metodického hľadiska sa vyučovanie slovenského jazyka orientuje na prácu v blokoch aktivizačných podnetov.

11. Základným princípom vyučovania literárnej výchovy na I. stupni ZŠ je zdokonaľovanie techniky čítania prostredníctvom čítania pre radosť. Literárna výchova má zasahovať do procesu výchovy kultivovaného čitateľa, garantovať primeranú komunikáciu s literárnym textom, ponúkať intelektuálne i emotívne poznanie.

12. Literárna výchova na II. stupni základnej školy vedie žiakov k získavaniu pozitívneho vzťahu k literatúre i kultúre, s cieľom v nich vzbudiť záujem o čítanie.

13. Základným princípom osnovania je žánrovo - tematické a druhovo - žánrové osnovanie, pričom jednotliví autori ani ich diela by nemali byť žiakom vnucované. Zásadou výberu autora a diela je záujem čitateľa.

14. Literatúra je prezentovaná ako estetický fenomén, ako kultúrny artefakt.

15. Piaty ročník základnej školy je chápaný ako organický prechod z mladšieho čitateľského veku do stredného čitateľského veku, čomu zodpovedá aj obsah vyučovania literárnej výchovy v 5. ročníku. Súčasne osnovy vyučovania slovenského jazyka a literatúry počítajú aj s deviatym ročníkom ako súčasťou základného vzdelania.

16. Vyučovanie slovenského jazyka a literatúry na strednej škole má byť cyklickým vyvrcholením vzdelávania v jazykovej, štylistickej i literárnej zložke. Má vychádzať z komunikačných a čitateľských zručností a zo vzťahu k slovenskému jazyku a k umeleckej literatúre, ktoré žiak získal na základnom stupni vzdelávania.

17. Úlohou vyučovania slovenského jazyka a literatúry na strednej škole má byť kvalitatívne vysoká úroveň písomného a ústneho prejavu študenta, schopnosť samostatnej a presvedčivej argumentácie.

18. V jazykovej a štylistickej zložke je obsah vyučovania slovenského jazyka orientovaný na jednotlivé zložky jazykovedy a štylistiky z hľadiska teórie i na dejiny jazyka.

19. V literárnej zložke sa žiaci zoznamujú s literárno-historickým procesom od najstarších čias po súčasnosť. Preto sa mení osnovanie učiva na literárno-historické s cieľom dať žiakom základy literárnej histórie i literárnej teórie (gymnáziá), resp. vychovať zo žiakov kultúrnych čitateľov a konzumentov kultúry a umenia. Pritom východiskom k poznávaniu národnej i svetovej literatúry je literárne dielo, jeho analýza a interpretácia.

20. Zmenou koncepcie vyučovania slovenského jazyka a literatúry na základných a stredných školách smerom ku komunikatívnemu a integrovanému vyučovaniu je potrebné zmeniť formy a metódy vyučovania.

21. Novokoncipovaný obsah vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základnej a strednej škole si vyžaduje zásadnú zmenu obsahu, formy i zloženie učebníc a ďalších učebných pomôcok pre vyučovanie slovenského jazyka a literatúry. Do kategórie základných učebných pomôcok pre vyučovanie literatúry na základnej a strednej škole je nevyhnutné začleniť videotvorbu, účelovo zameranú na obsah literárnej výchovy.

Charakteristika chápania predmetu slovenský jazyk

Vyučovací predmet slovenský jazyk má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie. Slovenčina je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto kultivované ovládanie slovenčiny zabezpečuje občanom tejto republiky úspešné zvládnutie školského vzdelávacieho procesu a následne ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení.

Slovenčina je pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky národným jazykom, pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom s dlhou históriou, ktoré mu umožňuje komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a vedomia. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí slovenského jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Cez uvedomenie si miesta slovenského jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a vníma svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť. Úroveň poznania a praktického ovládania slovenského jazyka je tak zároveň zrkadlom každého príslušníka slovenského národa i národa ako celku.

Školská prax prostredníctvom vyučovania slovenského jazyka kladie základy komunikačných schopností žiaka. Odhaľuje pred ním celú pestrosť a bohatosť jazykových prostriedkov, učí ho nielen poznať, ale aj adekvátne používať a usporadúvať jazykové i mimojazykové prostriedky s ohľadom na cieľ jazykovej komunikácie. Umožňuje mu tým formovať si svoje postoje k svetu a životu, uvedomovať si svoje miesto v spoločnosti, spoznávať zákonitosti súčasného života, pochopiť históriu a inšpirovať sa do budúcnosti, ako aj plnohodnotne precítiť a vnímať umelecký text. Spoznávanie, tvorivé využívanie a kultivovanie slovenského jazyka stáva sa tak prostriedkom všeobecného vzdelávania žiaka - človeka v najširšom zmysle.