10.12.1948 VZ OSN schválilo Deklaráciu ľudských práv, kde čl. 2 hovorí o zákaze diskriminácie. Nová Ústava Československej republiky z r. 1948 deklarovala ľudovodemokratické zriadenie, rovnoprávnosť občanov, a teda aj menšín maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej). To sa odrazilo aj legislatívnych úpravách školského systému. V roku 1948 bol schválený aj tzv. školský zákon,[1] ktorý zavádzal jednotnú školskú sústavu pre všetkých obyvateľov, teda aj pre menšiny. To umožnilo, aby už v roku 1949 vznikali prvé učebné plány pre maďarské odbočky základných škôl.[2]

V roku 1953 bola schválená nová školská sústava, ktorá vo výchove a vzdelávaní deklarovala ústavné zásady. Školský zákon 186/1960 zavádzal výchovu k marxizmu-leninizmu a komunistickú výchovu. Ako vyučovací jazyk označuje jazyk český a jazyk slovenský a  2 ako materinské jazyka označuje aj jazyk maďarskej, ukrajinskej, poľskej národnosti. Umožňuje dvojjazyčné vyučovanie, okrem materinského jazyka aj v jazyku českom alebo slovenskom.[3] Ústavný zákon o čs. federácii z roku 1968 riešil postavenie a vzťah slovenského a českého národa. Naň nadväzoval Ústavný zákon 144/1968 o postavení národností v ČSSR[4], ktorý deklaroval ako národnosti maďarskú, nemeckú, poľskú a ukrajinskú (rusínsku) menšinu a proklamuje zabezpečenie ich "všestranného rozvoja".

Rómovia neboli považovaní za národnostnú menšinu. Zákon 74/1958 o trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb (asi 5-10% Rómov kočovala[5]) riešil ich sociálny status. Ešte v roku 1961 neboli Cigáni označený ako národ, alebo národnosť.[6] V roku 1968 bol založený Zväz Cigánov - Rómov, ale v roku 1973 došlo k jeho likvidácii. Ešte aj v roku 1976 boli publikované názory, že Rómovia nie sú národ[7].

Aj keď zavedenie novej výchovnovzdelávacej sústavy v roku 1976 v postavení menšín neprinieslo nič nového a  v podstate zachovávalo vysoký štandard národnostnej politiky v Československu,[8] legislatívne zmeny po roku 1948 vytvorili národnostným menšinám priestor a podmienky  aj pre rozvoj kultúrnych aktivít a neskôr aj spolkového života. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v aglomeráciach, kde žili maďarská a ukrajinská (resp. rusínska) národnostná menšina, t.z. na južnom a východnom Slovensku. Vznikli divadelné súbory - Jókaiho divadlo v Komárne a Ukrajinské národné divadlo (neskôr premenované na Divadlo A. Duchnoviča) v Prešove, boli vytvorené folklórne súbory - Mladé srdcia - poloprofesionálny maďarský súbor piesní a tancov, na východnom Slovensku Poddukliansky súbor piesní a tancov. Vznikli múzeá - Podunajské múzeum v Komárne a Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Na južnom a východnom Slovensku boli zakladané aj národnostné knižnice, napr. v Komárne, Prešove, vo Svidníku, pričom väčšina knižného fondu bola v ukrajinskom a maďarskom jazyku. Pri uskutočňovaní národnostnej politiky do roku 1989 významnú úlohu zohrávala aj národnostná tlač. Dôležité postavenie malo vydavateľstvo Mádach, ktoré vydávalo pôvodnú maďarskú, ale aj prekladovú slovenskú a českú literatúru.  Súčasne bola pozornosť venovaná aj vydávaniu učebníc pre národnostné menšiny. Slovenské pedagogické nakladateľstvo ako monopolný vydavateľ učebníc na Slovensku  malo oddelenie maďarskej literatúry a v Prešove oddelenie ukrajinskej literatúry a učebníc, ktoré spolupracovalo s  ukrajinským vydavateľstvom Karpaty v Užhorode.  Súčasne bola vydávaná aj národnostná tlač (v roku 1991 17 maďarských a 3 ukrajinské periodiká). Spolkový život sa sústreďoval v Csemadoku - Demokratickom zväze Maďarov v ČSFR so sídlom v Bratislave a Zväz Rusínov - Ukrajincov v ČSFR (predtým Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich) v Prešove. Všetka táto činnosť národnostných menšín bola výrazne dotovaná finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu.

Celý a kompletný materiál si môžete stiahnuť TU: HISTORICKE VYCHODISKA.pdf.