RAJ

33. SPEV: MODLITBA

1.„Panna a matka, dcéra svojho syna,

ponížená a vyššia ako tvory;

nemenný, večný zámer Hospodina..

4.Tys’ tá, v ňu toľká šľachetnosť sa vnorí

a s takou ľudskou prírodou sa zlúči,

že sám jej Tvorca v tvora z nej sa stvorí..

7.Láska sa tak ti v lone rozhorúči,

že takýto kvet krásny od plápolu

nám do večného pokoja z nej vzpučí..

10.Si poludňajšou fakľou lásky spolu

nám všetkým tu, kým v ceste k svetu svetiel

živúcou studňou nádeje si dolu..

13.Pani, tak plá, moc takú má tvoj zreteľ,

že kto chce milosť bez teba, ó, svätá,

chce, aby v túžbach bez krídel k nej letel..

16.Z dobroty rosíš pomoc deťom sveta,

nielen keď prosia teba vo velebe —

pomoc už často pred prosbou k nim zlieta..

19.V tebe je súcit, láskavosť je v tebe,

veľkosť i dobro, koľké od ich zrodu

v stvoreniach všetkých sústredilo nebe..

22.Hľa, tento, čo od najhlbšieho spodu

vesmíru videl všetko z tmy i z jasu

duchovných bytí až sem k nášmu bodu,.

25.o silu prosí tvoju moc i krásu,

kiež vymôžeš mu, milostivá stále,

nech smie zrak vzniesť až pred poslednú spásu..

28.Zrak môj, čo neplál silou prudšej pále

pre vlastný vid, zaň všetky prosby skladá

— a prosí, by sa nezdali ti malé —.

31.nech prosby tvoje z neho celkom zhladia

mrak smrteľnosti a nech v celej sláve

najvyššiu slasť tu vďaka tebe zhliada..

34.Ešte ťa prosím, kráľovná, čo v stave

si môcť, čo chceš: kiež vymôžeš mu vládu,

by po tom zrení zmysly vždy mal zdravé..

37.Zdrž ľudské sklony od nového pádu;

hľaď, koľkí svätí s Beatricou kľačia

a s mojou prosbou k prosbám ruky kladú.“.