EDITH SODERGRANOVÁ

*4. apríla 1892 Saint Petersburg , Rusko -†24. júna 1923 Raivola 

Švédsky hovoriacim fínska poetka. Jej rodičia sa narodili vo Fínsku a patrili k fínsko-švédskej menšine, ich rodným jazykom bola švédčina. V San Petersbugu chodila do školy, ktorá stála oproti Zimnému palácu. Takmer určite bola v meste v krvavú nedeľu v januári 1905, keď cárski strážcovia začali strieľať na tisíce hladujúcich občanov, ktorí sa zhromaždili, aby protestovali proti nedostatku jedla.  Ako jedna z prvých modernistov švédskej literatúry mala vplyv na francúzsky symbolizmus , nemecký expresionizmus a ruský futurizmus . Vo veku 24 rokov vydala svoju prvú zbierku poézie s názvom Dikter („Básne“). SZomrela ako 31 ročná na tuberkulózu.. Je považovaná za jedného z najväčších básnikov moderného švédskeho jazyka a jej práca naďalej ovplyvňuje poéziu a hudobné texty švédskeho jazyka.  

Bolesť

Šťastie nepozná piesne, šťastie nemá myšlienky, šťastie nevie nič.

Buchni do šťastia, nech sa rozpadne, beztak je zlé.

So šumením rána ticho sa vkráda do spiaceho krovia,

v ľahkých útvaroch oblakov plynie tmavomodrými hĺbkami,

je pole, ktoré drieme v poludňajšej páľave

alebo v kúpeli kolmých lúčov v nesmiernej pláni mora,

šťastie je bezmocné, spí, dýcha a nevie o ničom ...

Vieš, čo je bolesť? Je mocná, veľká, má tajne zaťaté päste.

Vieš, čo je bolesť? Sľubne sa usmieva očami plnými slz. 

Bolesť nám dáva všetko - 

klúč od ríše smrti,

váhajúcich nás postrčí dverami.

Bolesť krstí deti, bolesť bdie s matkou

a kuje zo zlata všetky snubné prstene.

Bolesť nám vládne, vyrovnáva mysliteľovo čelo,

okolo hrdla žiadúcej ženy pripína klenot,

vo dverách stojí, keď odchádza muž od svojej milovanej ...

Čo ešte dáva bolesť svojim milým?

Neviem viac.

Perly a kvety, piesne a sny,

dáva tisíce bozkov, z ktorých každý je prázdny,

dáva bozk jediný, ktorý je pravý.

Dáva nám podivné duše a čudné znamenia,

najvyššie výhry života:

lásku, samotu, smrť.           

Hľadali ste kvetinu  

Hľadali ste kvetinu 

a našli ovocie. 

Hľadali ste jar 

a našli ste veľkú.

Hľadali ste dievča

a našli dušu - 

a ste sklamaní ...    

Edith Södergran: Krajina, ktorá nie je (s titulkami v 13

jazykoch)

Láska

Moja duša bola svetlo modrá, nebeska modrá; 

Nechal som ju na skale, na brehu 

a prišiel som k tebe nahý ako žena. 

A ako žena som sedel pri vašom stole, 

pil víno s vami a napil sa na vôňu ruží. 

Našli ste ma krásneho, povedali ste mi, že som ako 

sen vo sne, 

zabudol som na všetko, zabudol som na svoje detstvo, domov, 

poznal som len pohodlie, ktoré ma držalo v zajatí. 

A chytili ste zrkadlo a požiadali ma, 

aby som sa na to pozrel! 

Videl som, že moje ramená boli vyrobené z prášku 

a spadli do prášku, 

videl som, že pre mňa bola krása chorá, a chcel 

len zmiznúť, 

ó, drž ma pevne v náručí,

Nepotrebujem nič iné.

Chalice bolesti

Caliceul de grief, na ktoré 

ho berú slabšie ruky a vedú ho k bledším 

perám , moje pery víťaza sa ho stále nedotýkajú. 

Ale - nie. 

V mojom srdci sú stále obri so zatienenými tvárami. 

nervózne pokrčenými kamennými rukami. 

Jedného dňa vyjdú zo svojho súmraku - 

a oni vás budú nazývať - bolesť. 

Do ich kamennej tváre zasiahli trblietavé kladivo. 

Odhaľte moju dušu,

aby ste našli slová neznáme pre žiadny ľudský jazyk.

VIAC TU

Edith Södergran: V tejto krajine som cudzincom

Život

Hviezdy sú neúprosné 

, všetci vieme, 

ale chcem hľadať šťastie na všetkých modrých vlnách 

a pod všetkými istými kameňmi. 

Čo ak šťastie nikdy nepríde? Čo je to život? 

Na pobreží pláva malá lekná. 

Čo ak ho jeho vina podviedla? Na breh príde vlna 

a za súmraku zhasne. 

Čo hľadá muška na pavučine, 

s čím bola vážka vybraná z jediného dňa svojho života? 

Neexistuje žiadna odpoveď, iba dve inertné krídla 

na spadnutej hrudi. 

Čierna nikdy nebude biela - 

ale sladkosť zápasu zostáva 

a všetky dni s novými kvetmi pochádzajú z pekla. 

Ale prichádza deň, keď je peklo samo prázdne a obloha je temná 

a všetko stojí pokojne -

potom nezostane nič iné ako telo 

vážky na záhybe listu. 

Ale nikto nevie.

Triumf existencie 

Prečo sa bojím? Sú súčasťou nekonečna. 

Som súčasťou veľkej sily celku, 

osamelého sveta, medzi miliónmi svetov, 

hviezdy prvej veľkosti, ktorá uhasí poslednú. 

Triumf života, triumf dýchania, 

triumf triumfu pociťovania času, ktorý mrzne na vinici , 

pociťovania nočného prúdu noci 

a státia na skale v horúcom slnku. 

Vypočítajte slnko, stojte vzpriamene, stojte na slnku, 

neviem nič iné ako slnko. 

Čas - ktorý sa mení, čas - ktorý ničíte, čas - ktorý kúzlo, 

žijete s novými sieťami intríg, s tisíckami štrkáčov, aby mi dal život 

ako zrno, stočený had, morský útes?

Čas - vrah - späť!

Moja sestra vyplní moju hruď po okraj mäkkým medom 

a povie mi, že hviezdy zahynú raz, ale budú bez strachu žiariť!

Edith Södergran Lyrik