IMRE MADACH 

(* (20. január 1823, Dolná Strehová – † 5. október 1864, Dolná Strehová

Imre Madách  bol maďarský spisovateľ.Vyštudoval filozofiu a právo. Začínal už za mlada drámami (romantickými a historickými). Bol deprimovaný neúspechom maďarskej revolúcie 1848-49, čo ho viedlo k napísaniu hlavného diela, dramatickej poézie „Tragédia človeka“, v ktorej na pozadí dejín Európy „dokazuje“ ako je nakoniec akýkoľvek morálny pokrok, či boj o slobodu, odsúdený na neúspech.

ITragédia človeka

úryvok

ARCHANJEL GABRIEL 

Ty, čo si celý priestor zmeral 

a vložil hmotu do vesmíru, 

jediným slovom vytvoril si 

veľkosť i diaľku šírošíru. 

Hosana tebe, Idea! 

ARCHANJEL MICHAL 

Ty spájaš, čo je nepremenné, 

s vecami, čo sa večne menia, 

vytváraš čas i nekonečnosť, 

jednotlivca i pokolenia, 

hosana tebe, Sila! 

ARCHANJEL RAFAEL 

Ten pocit šťastia, čo si vzbudil, 

zachvieva nevedomým telom, 

ty posväcuješ účastníkov 

múdrosti svojej v svete celom, 

hosana tebe. Dobro! 

PÁN 

Len ty, Lucifer, samoľúbo mlčíš, 

na moju chválu nenachádzaš slova. 

Nepáči sa ti, čo som stvoril? Vrav! 

LUCIFER 

A čo sa mi má páčiť? Znáška hmôt? 

Každá z nich v sebe inú vlastnosť tají. 

Ty si to, zdá sa, ani netušil, 

a keď aj tušil, nie je v tvojich silách 

čokoľvek na tom teraz pozmeniť. - 

Tie hmoty v zopár gulí uhnietené 

viažu sa teraz a či odpudzujú 

a k vedomiu sa prebúdzajú v červoch, 

kým naplní sa a kým zhasne všetko 

a zvýši iba ľahostajná škvara. 

Keď si to človek časom odkuká, 

v pracovni svojej urobí to tiež. 

Ty si ho vpustil k sebe do kuchyne 

a nestaráš sa, čo si to tam klochtí, 

a prehliadaš mu, že sa cíti bohom. 

Keď premrhá a pokazí však váru, 

radšej sa nezlosť, aj tak bude pozde. 

kde šťastie je, aj rozladenie býva, 

tieň so svetlom a nádej s pochybnosťou. 

Stojím, jak vidíš, všade, kde si ty. 

Hold ti mám vzdávať, ja, čo ťa tak poznám? 

PÁN 

Zmizni, ty burič! Strať sa z mojich očí! 

Môžem ťa zničiť, ale nespravím to. 

Von z ríše ducha, vláč sa v prachu zeme, 

nech sprevádza ťa všade nenávisť. 

A nech ťa mučí v pustej samote 

myšlienka, plná bezútešnosti: 

že tvoja reťaz daromne prach víri; 

márny boj zvádzaš s Pánom svojím, ver mi! 

LUCIFER 

Nie, nemôžeš ma odhodiť jak nástroj, 

ktorý už k práci nepotrebuješ. 

My spoločne sme dielo vytvorili, 

svoj podiel žiadam! 

PÁN 

Splním tvoju žiadosť. 

Pozri sa dole, tie dva štíhle stromy 

uprostred raja teraz prekľajem. 

Nech patria tebe, tie ti darujem. 

LUCIFER 

Aký si veľký, taký si aj skúpy, 

mne postačí však aj ten kúsok zeme. 

Kam negácia čo len vkročiť môže, 

vyvráti tvoj svet od základov, Bože. 

ZBOR ANJELOV 

Náš Pán ťa preklial, zmiznúť by si mal, 

hosana Bohu, čo nám zákon dal.