KNIHA KAZATEĽ

Kniha Kazateľ alebo Kniha kazateľova alebo Kazateľalebo Kohelet – Kazateľ (staršie Ekleziastes, hebr. qohelet - kazateľ v zhromaždení, gr. LXX: Έκκλησιαστής - kazateľ, lat. Vg.: Ecclesiastes; skratka Kaz alebo Koh) je kniha Starého zákona. Kedysi sa pre túto knihu používal názov Ekleziastes avšak názov bol zmenený aby sa vyhlo zámene s Knihou Sirachovcovou, ktorá sa predtým volala Ekleziastikus. Zaraďuje sa medzi poučné knihy. Jej slová sú vložené do úst kráľa Šalamúna ale autor knihy nie je známy. Kniha bola napísaná okolo r. 300-200 pred. Kr. V knihe sa nachádzajú úvahy na tému zmyslu ľudskej existencie, ktorá sa končí smrťou. Kniha nemá vyhranenú štruktúru keďže úvahy nie sú v nej nejako logicky zoradené. Autor nenašiel uspokojivú odpoveď na svoj problém. Vyriešenie otázky priniesol až Nový zákon.

ÚVOD DO KNIHY KAZATEĽ

1. NÁZOV A MIESTO V KÁNONE

1.1. Názov knihy. Podľa hebrejského nadpisu kniha obsahuje slová autora, zvaného Qohelet [vyslov: Kohelet]. Je to záhadný výraz. V gréckom preklade Septuaginta ho interpretovali zvláštnou formou príčastia ženského rodu, odvodenou z hebrejského kahál (= zhromaždenie), a preložili ho slovom Ekklesiastés. Názov knihy prešiel v polatinčenej forme Ecclesiastes aj do Vulgáty (i do Novej Vulgáty) a označuje sa ním »ten, čo riadi zhromaždenie« alebo »hovorí v zhromaždení«, čiže »hovorca«, »rečník«, »kazateľ«. Hoci názov Qohelet – Kazateľ nebol pôvodne osobným menom, ale titulom muža, ktorý v zhromaždení zastával úrad kazateľa, po čase sa stal menom autora starozákonného spisu knihy Kazateľ. Grécko-latinský názov Ecclesiastes (skratka Eccle), v poslovenčenej forme Ekleziastes, sa síce ešte stále používa v latinskej liturgii (porov. Novú Vulgátu), ale v moderných prekladoch sa zaužíval pôvodný hebrejský názov Qohelet (skratka Qoh), aby sa vyhlo častej zámene s Knihou Ecclesiasticus (skratka Eccli), v poslovenčenej forme Ekleziastikus, ktorá sa z tých istých dôvodov nazýva Kniha Sirachovcova (skratka Sir).

Úvod ku knihe KazateľÚvod ku knihe Kazateľ

Kniha Kazateľ   –   Kaz 1

Všetkému tomu som sa srdcom venoval,

aby som prebádal to všetko:

že spravodliví a múdri i so služobníkmi

sú v rukách Hospodina;

a človek u iných vopred

nespozná lásku ani nenávisť.

Všetko, čo stretne jedného,

stretne aj každého,

spravodlivého i zločinca,

dobrého a čistého i nečistého,

toho, čo obetuje

ako toho, čo neobetuje;

dobrého i hriešnika, prisahajúceho i toho,

kto prísah sa vystríha.

To je to zlo vo všetkom,

čo sa deje pod slnkom,

že všetkým rovnako sa vodí;

že aj srdcia ľudí sa preto plnia zlom,

že bláznovstvá majú v srdciach za živa

a potom ta k mŕtvym.

Lebo ten, čo ešte k živým náleží,

ten ešte nádej má;

bo živému psovi je lepšie

než mŕtvemu levovi.

Lebo živí vedia, že umrú,

no mŕtvi nevedia nič,

nijakú odmenu nikdy nedostanú,

aj na ich pamiatku sa zabudne.

Ich nenávisť, lásku i pomstu

už dávno stihla záhuba,

a naveky už nebudú mať podiel

vo všetkom, čo sa deje pod slnkom.

Choď a jedz veselo chlieb svoj

a s dobrou mysľou víno popíjaj,

veď Hospodin milostivo

už dávno prijal tvoju prácu.

Nech sú v každom čase šaty tvoje biele

a olej nech ti na hlave nechýba.

Užívaj života so ženou, ktorú ľúbiš,

po všetky dni

svojho pominuteľného života, 

po všetky dni svojej márnosti,

ktoré ti pod slnkom dal,

lebo to je údel tvoj v živote

i v trápení, ktorým sa trápiš pod slnkom.

Všetko, čo hodláš rukou svojou robiť,

so silou rob;

lebo nieto činnosti a ani poznania,

niet rozumu a ani múdrosti

tam v temrave, do ktorej ideš.

Obrátil som sa a videl pod slnkom,

že rýchli nemusia vyhrať beh

a silní boj,

že múdry nemusí získať poživeň

a vidiaci bohatstvo,

že ani milosť nemusia dostať

takí, čo vedia,

no čas a náhoda prináša všetko.

Lebo nepozná človek svoj čas

ako tie ryby chytené do zhubných sietí,

či ako vtáky chytené do osídel,

tak ľudskí synovia trpia v čase zlom,

ked na nich doľahne zrazu.

Lež videl som aj múdrosť pod slnkom,

a tá sa mi zdala preveľkou.

Malé mesto a málo ľudí v ňom:

i prišiel proti nemu veľký kráľ

a obkľúčil ho a postavil

vysoké valy proti nemu.

A našiel sa v ňom bedár premúdry,

a ten by múdrosťou mesto zachránil, 

nik však nespomenul tohto bedára.

I riekol som si:

Múdrosť je lepšia ako sila, 

múdrosťou bedára pohrdli však

a jeho slová nevypočuli.

Len v tichu počuť slová mudrcov, 

medzi hlupákmi vládne však rev.

Lepšia je múdrosť než bojovná zbraň

a veľa dobra zničí jeden hriešnik.