V USA sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia objavila generácia spisovateľov a básnikov, ktorá nebola spokojná so stavom americkej konzervatívnej spoločnosti orientovanej na konzumný spôsob života. . Táto skupina literátov s názvom Beat Generation, alebo Bítnici sa výraznbe zapísala do dejín nielen ameriskej, ale aj svetovej literatúry. Výrazom ich nespokojnosti bola ich literárna tvorba i nekonformný spôsob života. Prejavilo sa to napríklad v románe Naa ceste Jacka Kerouaca, v básni Vytie a Ginsberga a v zbierke básní Gregory Cora The Vestal Lady on Brattle and Other Poems (Panenská dáma na ulici Brattle a iné básne). K najvýznamnejším predstaviteľom bítnikov patril Lawrence Ferlinghetti, ktorý vo svojom vydavateľstve vydával diela beat generation.
Do k československému čitateľovi sa ich tvorba dostala druhej polovici šesťdesiatych rokov, pričom určitým prelomom bola návšteva Alena Ginsberga v Prahe v roku 1965 a škandály s touto návštevu spojené. To samozrejme vyvolalo slovenskej čitateľskej verejnosti zvýšený záujem o tvorbu „stratenej generácie“.
Ja som sa k ich tvorbe dostal už v roku 1965. Mimoriadne som si obľúbil najmä básne Ferlinghettiho. (Na Slovensku vyšli jeho básne v roku 1965 v zbierke Smutná nahá jazdkyňa.) Preto Rozhodol na mojej stránke zverejniť jednu zjeho najznámejších básní Svet je ohromne miesto kam sa narodit.
* 24. marec 1919, Yonkers , New York, USA
Americký básnik, maliar, iberálny aktivista a spoluzakladateľ vydavateľstva City Lights Booksellers & Publishers. Jeho najznámejšie dielo je A Coney Island of the Mind (New York: New Directions, 1958) - zbierka básní, ktoré boli preložené do deviatich jazykov s predajom cez jeden milión exemplárov. Bol pokrstený podľa pseudonymu svojho otca - Ferling – Lawrence. Matka, bola Francúzka a Židovka sefardského a Zak-portugalského pôvodu. Otec sa narodil v Brescii v Taliansku. Emigroval do USA v roku 1892 a pracoval ako dražiteľ aukčnej spoločnosti. Študoval päť rokov vŠtrasburgu vo Francúzsku na, kde sa naučil francúzsky jazyk tak ako svoju materčinu. Navštevoval rôzne internátne školy až dosiahol prijatie na „University of North Carolina“, kde v roku 1941dosiahol stupeň bakalára slobodných umení na fakulte žurnalistiky. Svoje prvé krátke poviedky publikoval v Carolina Magazine. V roku 1941 žil s dvoma spolužiakmi v Little Whale Boat Island, kde lovil homáre a predával ich v Portlande. Táto skúsenosť v ňom zanechala lásku k moru, čo sa prejavilo v jeho poézii. Po útoku na Pearl Harbor 7. decembra 1941 nastúpil do námornej školy. V roku 1942 sa nalodil ako junior officer na jachtu J.P. Morgan III., ktorá patrolovala pri východnom pobreží a hľadali nepriateľské ponorky. Neskôr bol pridelený do newyorského prístavu, kde identifikovali prichádzajúce lode. V rokoch 1943-44 slúžil ako dôstojník na lodi, ktorá stíhala ponorky. V hodnosti veliteľa stíhačky ponoriek sa zúčastnil invázie do Normandie, kde hliadkovali pozdĺž pláží. Po vylodení ho prevelili do Pacifiku, kde slúžil ako navigátor. Vojenskú službu ukončil v hodnosti korvetného kapitána. Šesť týždňov po zhodení atómovej bomby na Nagasaki navštívil ruiny tohto mesta. Bol to zážitok, ktorý z neho urobil doživotného pacifistu. Po vojne pracoval v Time magazine v New Yorku. Keďže mal výhodu veterána, zapísal sa na Columbia University. Študoval literatúru a bol ovplyvnený tvorbou Shakespeara, Marlowa, Romantic poets, Gerarda Manley Hopkinsa, Jamesa Joycea, ako aj Whitmana, T. S. Eliota, Ezra Pounda, Carla Sandburga, Rachel Lindsay, Marianne Moore, E. e. cummingsa a amerického románopisca Thomasa Wolfeho, Ernesta Hemingwaya a Johna Dosa Passosa. V roku 1947 Dosiahol stupeň „magister slobodných umení“. Diplomovú prácu mal na tému John Ruskin a britský maliar J. M. W. Turner. Z Columbie odišiel do Paríža na Sorbonnu, kde od roku 1947 do 1951študoval literatúru. Dosiahol známku mention très honorable a doktorát. Po sobáši sa v roku 1953 presídlil do San Francisca, kde vyučoval francúzštinu vo výchovnom programe pre dospelých, maľoval a písal kritiky. prvé preklady poézie francúzskych surrealistov a Jacqua Préverta. Začal publikovať vlastné knižky poézie v sérii vreckových vydaní básnikov. Zúčastnil sa na predstavení v „Six Gallery“ v San Franciscu kde Ginsberg prvýkrát predstavil verejne Vytie. Následne publikoval jeho dielo. V roku 1956 knihu zabavila sanfranciská polícia. Ferlinghetti a jeho manažér boli uväznení pre dôvod predaja obscénnej literatúry. Začal sa súdny proces. Aféra sústredila pozornosť verejnosti. Mmal podporu prestížnych akademických a literárnych osobností. roku 1957 sudca vyhlásil Vytie za neobscénne. Tým sa vytvoril právny precedens aby sa mohli publikovať ostatné kontroverzné tituly v budúcnosti. Nepovažoval sa za člena hnutia bítnikov a vyhlasoval sa za nebítnika, člena staršej bohémskej generácie. Jack Kerouac opísal Ferlinghettiho v postave Lorenza Monsanta vo svojej autobiografickej knihe Big Sur v roku 1962 ako veľkorysého a humorného muža v prostredí dionýzskych hýrení a zrútení. Po rokoch publikoval knihu z tohoto obdobia o týchto autoroch hnutia: Allen Ginsberg, Jack Kerouac, Gregory Corso, William S. Burroughs, Diane di Prima, Michael McClure, Philip Lamantia, Robert Kaufman a Gary Snyder. Ginsbergovým vydavateľom bol viac ako tridsať rokov.
Svet je skvelé miesto
kam sa narodiť
ak vám teda nevadí
že šťastie nie je vždy
ktovieaká psina
ak vám teda nevadí že tu a tam sa dačo
pokafre
práve keď všetko ide ako po masle
lebo veď ani v nebi
nevyspevujú
po celý čas
Svet je skvelé miesto
kam sa narodiť
ak vám teda nevadí že ustavične niekto
umiera
alebo možno iba z času na čas
hladuje
čo nie je až také najhoršie
ak to nie ste práve vy
Jáj svet je skvelé miesto
kam sa narodiť
ak vám teda veľmi nevadí
zopár vykradnutých mozgov
na vyšších miestach
alebo nejaká-tá bomba
čo vám občas
prekrúti ciferník
alebo iné podobné neprístojnosti
čo obťažujú
našu Puncovanú spoločnosť
a jej pupkáčov
i jej katov-sekáčov
i jej kňazov
a ďalších strážcov poriadku
rozličné jej segregačné praktiky
kongresové bubliky-bubliky
a kadejaké iné koliky
ktoré naše bláznivé telo
podedilo
Veru svet je to najlepšie miesto zo všetkých
kde sa dá robiť kopec vecí ako
šantenie
randenie
smútenie
kde sa dá spievať trúchlivé piesne a dostávať nápady
a chodiť si sem a tam
a všetko obzerať
a voňať kvety
a tľapkať sochy po zadku
dokonca aj myslieť
a bozkať ľudí a
robiť deti a nosiť nohavice
a mávať klobúkmi a
tancovať
a chodiť plávať do rieky
a na pikniky
uprostred leta
a vôbec si len tak
„užívať“
Áno
ale potom práve v najlepšom
sa zjaví usmievavý
funebrák
L.Ferlinghetti: Svět je báječné místo
Čakám 
Čakám až dôjde rad na môj prípad
a čakám
až sa zázrak znova narodí
a čakám až niekto
naozaj objaví Ameriku
a zaplače
a ja čakám
na objavenie
novej symbolickej západnej hranice
a čakám
až Americký orol
naozaj roztiahne krídla
a napne sa a poletí priamo
a čakám
až Dobu úzkosti
vezme fras
a čakám
až povedú vojnu
ktorá svetu bezpečne prinesie
anarchiu
a čakám
až všetky vlády
konečne odumrú
a ustavične čakám
až sa zázrak znova narodí
Čakám na Druhý príchod spasiteľa
a čakám
až sa štátom Arizona
preženie duchovná obnova
a čakám
až uskladnia Ovocie hnevu
a čakám
až dokážu
že Boh je vlastne Američan
a vážne čakám
až si Billy Graham a Elvis Presley
vážne vymenia úlohy
a čakám
až uvidím Boha v televízii
zavedenej na kostolné oltáre
len či si budú vedieť
vyladiť
ten správny kanál
a čakám
až znova budú podávať Poslednú večeru
so zvláštnym novým predjedlom
a ustavične čakám
až sa zázrak znova narodí
Čakám až zavolajú moje číslo
a čakám
na smrť zaživa
a čakám
až otec príde domov
s plnými vreckami
ožiarených strieborných dolárov
a čakám
až sa skončia atómové pokusy
a s radosťou čakám
na to že kým bude lepšie
bude oveľa horšie
a čakám
až to chytí do rúk Armáda spásy
a čakám
až sa ľudské stádo
zatúla a spadne k nejakého brala
zvierajúc svoj atómový dáždnik
a čakám
až sa Ike rozhýbe k činu
a čakám
až tichí budú blahoslavení
a budú dedičmi zeme
bez dane z dedičstva
a čakám
až sa lesy a zvieratá
znova začnú domáhať zeme pre seba
a čakám
až vynájdu spôsob
ako vykántriť všetok nacionalizmus
a pritom nikoho nezabiť
a čakám
až budú stehlíky a planéty padať ako dážď z neba
a čakám až si milenci a smútiaci
opäť ľahnú vedľa seba
až sa zázrak znova narodí
Čakám až niekto prejde Veľkým predelom
a dychtivo čakám
až voľajaký bezvýznamný doktorko
objaví tajomstvo večného života
a navždy ma zachráni pred istou smrťou
a čakám
na zrod života
a čakám
až životné búrky
prehrmia
a čakám
až vyplávam za šťastím
a čakám
až sa zrekonštruovaná Mayflower
doplaví k Amerike
kde filmové a televízne práva
vopred rozpredajú domorodcom
a čakám
až na Stratenom kontinente
opäť zaznie stratená hudba
až sa zázrak znova narodí
Čakám na deň
ktorý všetko vyjasní
a čakám
až sa Stará rieka
jednoducho prestane valiť
popri vidieckom klube
a čakám
až najjužnejší Juh
jednoducho prestane s Reorganizáciou
na svoj obraz
a čakám
až sa ten sladký koč pre všetky rasy
znesie dolu
a vezme ma späť do Starej Virgínie
a čakám
až Stará Virgínia zistí
prečo sa rodia čierne huby
a čakám
až Boh vyhliadne
z Vyhliadkovej hory
a uvidí že Óda na mŕtvych vojakov konfederácie
je obyčajná fraška
a ja čakám na odplatu
za to čo Amerika urobila
Tomovi Sawyerovi
a ustavične čakám
až sa zázrak znova narodí
Čakám až Tom Swift vyrastie
a čakám
až americký chlapec
vyzlečie Krásu
a ľahne na ňu
a čakám
až mi Alica v krajine zázrakov
znova pošle
svoj úplný sen o nevinnosti
a čakám
až Childe Roland príde
k poslednej najtemnejšej veži
a čakám
až Afrodite
na poslednej konferencii o odzbrojení
narastú živé ruky
až sa zázrak znova narodí
Čakám 
až ma ovanie závan
nesmrteľnosti
pri spomienkach na svoje útle detstvo
a čakám
až sa vrátia zelené rána
až sa vrátia nemé zelené polia mladosti
a čakám
až sa môj písací stroj
zatrasie pod náporom spontánneho umenia
a čakám až napíšem
tú veľkú nezmazateľnú báseň
a čakám
na ten posledný dlhý bezstarostný záchvat
a ustavične čakám
až sa utekajúci milenci z Gréckej vázy
napokon dohonia
a objímu
a čakám
ustavične a naveky
až sa zázrak obrodí
Poet Lawrence Ferlinghetti laments changing San Francisco
Eufória
Keď sa blížim k stavu čistej eufórie
Považujem za potrebné písací stroj s latgersize
nosiť moje spodné prádlo v
a jazvy na moje svedomie
sú rany vložené do
guma na gumu mojej pokožky
ktorý sa stále vymaže
Keď sa blížim k stavu čistej eufórie
mesiac skrýva horúcu tvár v chladnom ryžovom daždi
čínskej maľby
a nemôžem spať kvôli hromu
pod letné popoludnie
v ktorom dievča zapisuje do záznamu
šialené pokusy hrať na saxofón
prerušené hrozným núteným smiechom
v inej miestnosti
Keď sa blížim k stavu čistej eufórie
teraz stavajú všetky mestá
iba na jednej strane ulice
a moje topánky chodia po stranách budov
zanechávajúc stopy okien
s podrážkami tabúľ, ktoré sa chystajú prasknúť
a jazyky topánok v roletových odtieňoch sú voľné
Na strunu vidím svoj zvinutý jazyk
a uvidíš moju tvár na palici
ako na kyvadle, ktoré sa chystá hojdať
obrázok hracej karty so zviazanými nohami
hore nohami visel Villon
A mama ustupuje v ruke držanej fotografii
a otec sa volá Ludwig
v stratenom realitnom projekte skončenom vo vode
Saratoga Avenue Yonkers
kde teraz visím a hojdám sa
na poslednom strome, ktorý stojí za pitie
a kde by som ešte spieval partie
v oblasti vytrhnutia
ale anjel ma má pri loptičkách
a môj hlas Castrato vychádza príliš malý
s dievčaťom, ktoré dáva smiech
v inej miestnosti
Keď sa blížim k stavu čistej eufórie
moje oči sú gringo špióni a ja
sa môže kedykoľvek zmeniť na vtáky
výbuchom Tungus, ktorý riadi čas
ale nie som apokalyptické dieťa
a nemôže spať kvôli hromu
pod letné popoludnie
a oko môjho hlúpeho vtáka začína
z mojej hlavy
a letí po celom svete
v ktorom sa dievča oblieka
jej záznam z mäsa
A ja som zvieratá bez oblečenia
hľadajú nahú jednotu
ale ja som rozdelený na krajiny
a som v Tibete na zemiakových nohách
a som zvláštny klaun
so zmätenou tvárou a vlasmi omietnutými nadol
a nemôže spať kvôli hromu
pod ihlou sa moje telo otočí pod
Zapla to
Otočila to
Zapla ma
hrať svoju druhú stranu
Jej prsia kvitnú
figy praskli
slnko je biele
Nikdy sa nevrátim
Nosím egyptské oblečenie
Wholly Communion 1
Obrazy zmiznutého sveta (1)
Vysoko nad prístavom
kde je plno domov neutesnených kúdeľou medzi bachratými komínmi
na streche pozväzovanej lanami žiniek lepí žena plachty
na vietor rozvešiava rannú bielizeň
a pripína ju drevenými štipcami
Ó nádherný cicavec
jej temer nahé ňadrá vrhajú tuhé tône
keď sa vypína keď napokon vešia posledný zo svojich
jagavo vypratých hriechov ten je však vlhko roztúžený
a ovinie ju
a prilipne na jej kožu
Chytená s rukami zdvihnutými prudko vyvráti hlavu
v nečujnom skrytom smiechu a neodvratným pohybom pritom
rozhodí zlaté vlasy zatiaľ čo v nekonečných šírkach oceánu
pomedzi vlajúce biele rubáše žiarivé parníky sa sunú
do kráľovstva nebeského
Obrazy zmiznutého sveta (2)
Celkom tak ako som hovorieval
k obstarožným už ťažšie prichádza láska
lebo sa pridlho natriasali
po nezmenenej obdratej trati
a len čo potom príde tá klamlivá výhybka
zmeškajú príležitosť
a uháňajú po nesprávnej koľaji a
zatiaľ veselý služobný vozeň letí
vpred a strojvodca parného rušňa
nedbá na nové elektrické píšťaly
nuž obstarožní vbehnú na hrdzavú
slepú trať
ktorá sa končí v suchej tráve
tam sa povaľujú zahrdzavené plechovice perá z postelí
a staré žiletky a plesnivé matrace
a koľajnice sa z ničoho nič strácajú
práve tam hoci podvaly ešte kúsok bežia
a obstarožní si povedia
Hm
tak asi sem
sme si to mali ísť ľahnúť
A ľahnú si
zatiaľ čo rozsvietený salónny vozeň uniká
do diaľky po vysokom násype
v oblokoch má plno modrého neba a milencov s kvetmi
dlhé vlasy im vejú
a všetci sa smejú a kývajú
a šepocú si a von sa dívajú
a lámu si hlavy čo je to tam za cintorín
tam kde sa koľaje končia
tam
Obrazy zmiznutého sveta (10)
Strašné
kôň v noci keď stojí priviazaný a sám
v tichej ulici a erdží
akoby ho akási smutná nahá jazdkyňa
zovrela horúcimi stehnami
a zaspievala
jedinú sladkú vysokú
lačnú slabiku
Obrazy zmiznutého sveta (11)
Svet je ohromné miesto
kam sa narodiť ak len vám nie je proti srsti
že šťastie to nebýva
vždy bohvieaký špás
ak len vám neprekáža
sem-tam troška pekla práve keď všetko vyzerá tip top
veď ani v nebi neprespievajú celý svoj čas
Svet je ohromné miesto
kam sa narodiť ak je vám fuk
že niektorí ľudia umierajú
celý ten čas alebo možno len hladujú
sem-tam čo koniec koncov nie je také zlé
kým sa to netýka vás
Ó svet je skvelé miesto
kam sa narodiť ak len vám nie je veľmi proti srsti
pár mŕtvych mozgov hore
alebo pár bombičiek ktoré
vám sem-tam vletia do ksichtu
a iné podobné vylomeniny
čo zožierajú našu Zákonom chránenú spoločnosť
i jej veľké zvieratá
i ľudí predurčených pre kata
i jej kňazov a iných policajtov
i jej rozličné segregačné poruchy a kongresové výsluchy
a iné zápchy a záduchy čo patria k našej
hlúpej telesnosti
Áno svet je najlepšie zo všetkých miest
kde možno stvárať také kadečo ako sú samopašné výčiny
a ľúbostné výčiny a tragické výčiny
kde možno spievať odrhovačky a inšpirovať sa
a chodiť si len tak
a na všetko sa dívať
a ovoniavať kvety
a štekliť sochy
ba aj myslieť
a bozkávať sa
a robiť deti a nosiť nohavice
a kývať klobúkom a tancovať
a chodiť sa kúpať do rieky na výlete viete
a vôbec len tak „sa vyžívať"
Áno ale práve vtedy keď sa rozbehnete
príde usmievavý pohrebník
Lawrence Ferlinghetti, at 95
Lunapark mysle (8)
Toho dňa v Parku pri Zlatej bráne
kráčali muž a žena obrovskou lúkou
ktorá je lúkou sveta
Muž mal zelené traky
a v jednej ruke niesol
starú zlámanú flautu
a jeho žena niesla strapec hrozna
a odštipovala
zrnko po zrnku
a rozdávala kadejakým veveričkám
akoby každé z nich
bolo podareným žartom
A potom obaja šli ďalej
obrovskou lúkou
ktorá je lúkou sveta
a potom na tichom mieste
kde stromy snívali
a zdalo sa že celú večnosť čakali
len na nich
sadli si spolu do trávy
ani sa nepozreli na seba
a jedli pomaranče
ani sa nepozreli na seba
a šupky hádzali do košíka
ktorý si zrejme priniesli iba preto
a ani sa nepozreli na seba
A potom
chlap si vyzliekol košeľu i tričko
no klobúk si nechal nasadený nabok
a bez slovíčka pod ním zaspal
A jeho žena len tak sedela
a dívala sa ako navôkol poletujú vtáci
a kričia na seba v stíchnutom povetrí
akoby pochybovali o existencii
či chceli si spomenúť na čosi zabudnuté
Ale napokon aj ona si ľahla
a prstami blúdila po starej flaute
na ktorej nemal kto hrať a len tak ležala
a dívala sa do prázdna
až celkom nakoniec sa pozrela
naňho a v jej nezúčastnenom výraze
tajil sa jediný strašný výzor
náhleho zúfalstva
Lunapark mysle (17)
Život nie je cirkus
v ktorom sa plachí cvičení psi lásky
prizerajú ako čas plieska
svojím úskočným bičom
aby sme zrýchlili tempo
A predsa popri nás putujú pestré alegorické vozy
vyzdobené nádhernými prascami v hodvábnych trikotoch
a sprevádzané opicami čo besnejú
falošnými mníchmi rohatými hiawathami
a paviánmi čo rozkročmo sedia na skrotených tigroch
s dámami v bruchu zatiaľ čo zahnuté trúby
vyhrávajú kolotočové melódie
a pieroti z pantomím kastrujú katastrofy
čudesne smutným smiechom
gorily s gustom vyhadzujú do vzduchu nežné dievčatká
zatiaľ čo tanečníci cakewalku a karnevalové tlčhuby
sú už poriadne pod parou
skúšajú plagátové pózy a tackajú sa za všetkým
čo má kolesá zatiaľ čo okolo manéže ustavične
štrádujú znetvorené ťavy chlipnosti
a my všetci šašovia prvej sorty
si v jednom ťahu vymýšľame fiktívne scény
a s maskami namiesto tvárí
sa navyše napchávame falošnými Poslednými večerami
na skladacích stolíkoch
a posmešne sami podstupujeme ukrižovanie
na pilinových krížoch
A napokon aby sme získali rozhrešenie
pre svoje cirkusové duše
predsa len prehltneme
rovnako fiktívnu
svätú hostiu
Přelidnění
No se puede vivir sin amar ?
Asi jsem v té zprávě
něčemu špatně rozuměl
V těch novinách musí být
tisková chyba
Smekněte! Stojí tu
že poslední válka opět
skončila
A tady už znovu přicházejí
defilují
kolem kavárny na terase
Stojím na židli abych viděl
Ale pořád nevidím
tvář chrabrého osmahlého hrdiny
Stojím na stole
mávám svým jediným kloboukem
mávám i dírou v něm
Házím tu díru
do ulice
ze černou limuzínou
Noviny si ale nechávám
Sedám si znovu k novinám
v kterých je vysvětleno všecko
až na to že je v nich díra
Ve zprávě něco chybí
tam co je ta díra
Nebo jsem asi něčemu špatně rozuměl
Stojí tu
že se národy rozhodly
zrušit nakonec samy sebe
Dohodly se na nejvyšší úrovni
i na nejnižší úrovni
že se vrátíme k prvobytné společnosti
Protože věda zvítězila nad přírodou
ale příroda nesmí být poražena
A tak musíme zrušit vědu
a poslat k čertu stroje
napracovaly se už pro nás dost
Automobil je koneckonců
přechodný zjev
Kůň je jednou tady a už tu zůstane
Populace dosáhla horních hranic
Už je jen místo k stání
Lehnout si není kam
už ne
Musíme zrušit medicínu
aby lidé mohli umírat
když je na nich řada
ještě je pořád místo
pod povrchem země
Alespoň doufám
Asi jsem něčemu špatně rozuměl
v té zprávě
Lidé ještě pořád ztrácejí sami sebe
a nacházejí se
v posteli
a zvířata pořád ještě
nejsou tak krutá jako lidé
protože neumějí mluvit
my jsme ale nebyli naplánováni
k věčnému životu
a o všem rozhoduje plán
Objevili nějaký enzym
který je příčinou stárnutí
musí se opět ztratit v těle
Se vším je třeba začít znova
v nové pastorální éře
Pokroku už bylo příliš mnoho
Víc už ho život
nesnese
Život není droga
vyrobená z hub
pojídaných sibiřskými Samojedy
která si plně uchovává
své opojné vlastnosti
když se promění v moč
takže se nekonečná řada lidí
může znova a znova opíjet
touž houbou
Řetězová reakce lačných soch
s ústy na penisech
Asi jsem něčemu špatně rozuměl
v té zprávě
Život je opojný
ale nemůže pokračovat věčně
a oblékat si pořád
složitější šaty
klobouky pásky podvazkové pásy
nelze ho šponovat podprsenkami pořád výš
jednou uletí
a poprsí přece jen
kecne
Stojí tu
že se znova musíme obnažit
ačkoli v některých státech je smilstvo
pořád ještě ilegální
Asi jsem něčemu špatně rozuměl
v té zprávě
Svět není Kleeovo mobile
a někde musí být konec
vší té rotace
kolem legrační sluneční koule
Slunce ve svém sic transit
tak tak že ještě svítí na vrcholky střech
a klopýtne přes Pegasa Mobilgasu
a zapadne za mými novinami
za tou dírou v nich
o níž pořád ještě doufám že v ní bylo něco
čemu jsem špatně rozuměl
poněvadž smrt není odpověď
na náš problém
Musí tam být nějaká chyba -
Je tam -
V úvodnících stojí
že musíme něco dělat
a my nemůžeme nic dělat
Protože něco chybí
tam co je ta díra
sedím na terase
téhle módní kavárny
na levé straně světa
kde jsem asi
něčemu špatně rozuměl
vtom se kolem mne mihne purpurová blondýna
jeden příliš vyšněrovaný prs jí vyklouzne
a spadne mi do talíře
a vůbec se netvářím nějak moc rozpačitě
Ona to pokládá za dobré znamení
Sedá si
a podává mi druhý
zabalený do hedvábí
Čtu dál noviny
a myslím si že jsem asi
něčemu špatně rozuměl
a tvářím se
jako by se to všechno stalo už dřív
A ono se to stalo
Je to mobile z hlíny
a něco v něm chybí
tam co je ta díra
Kouknu pod stůl a vidím
že máme propletené nohy
Naše dvě židle splynuly
Objímáme se
Kouká na mě
Krčí se mi na klíně
svírá mě nohama
Můj bílý had do ní vstoupil
mluví v ní o lásce
A ona sténá když to slyší
Jenže
Něco tomu chybí
Sex bez lásky
unaví veselé podvodníky
Pořád mám ještě v ruce
jeden její prs
Přibíhá číšník
zvedá spadlé noviny
s nadějí že něčemu špatně rozuměl
Nikdo z nás nikdy nezemře
dokud tohle trvá
Láhev s enzymem
leží otevřená
na stole
Štatistiky
| Online: | 21 |
|---|---|
| Celkom: | 384171 |
| Mesiac: | 6342 |
| Deň: | 347 |