PIA TAFDRUPOVÁ

*29. mája 1952 v Kodani 

Dánska poetka, napísala aj román a dve hry, ako aj diela pre rozhlas.  Otec bol rezidentom a obaja rodičia počas okupácie ušli ako Židia do Švédska. Debutovala v roku 1981. Je Pia Tafdrup členom Dánskej akadémie. Jej tvorba bola preložená do mnohých jazykov. Dostala mnoho ocenení. v roku 2006 získala severskú cenu Švédskej akadémie . V roku 2001 bola menovaná Rytierom Dannebrogu . Práca Pie Tafdrupovej boli preložené do viac ako dvadsiatich piatich jazykov a jej zbierky básní Jarná príliv a Queen's Gate boli preložené do angličtiny a rumunčiny.

Tma na obzore

Premrznuté vtáčie nôžky 

skackajú po železnej mreži 

keď načúvam tlkotu tvojho srdca 

nachádzam tvoje brány zamknuté 

no sekám a sekám 

do ľadu 

až vyletujú úlomky 

v ústrety rinčiacej oblohe 

a nakoniec nájdem 

rybu uviaznutú v ľade 

a pochopím význam 

klinových znakov v jazere 

premrznutom ku dnu: 

hrobka pre živého mŕtveho. 

Medzi vždy a nikdy

Medzi vždy a nikdy 

to tam sa dejú veci 

v bezdyšnej sekunde 

keď najmenej to čakáš 

mení sa svet 

vnorená sama do seba 

do hĺbky siedmich sŕdc 

to vtedy si zrazu predstavíš 

dobu keď začínajú krvácať kamene. 

Keby smrť ...

Ako sa možno prebudiť 

do krajiny 

prikrytej snehom 

tak by sa malo dať prebudiť 

do smrti 

ktorá by prišla 

rovnako ticho rovnako pomaly 

keby smrť 

sa mohla zjaviť ako sneh 

zotrieť tvár ako sneh 

prísť ako niečo 

čo sa otvára 

do bieloby 

a zároveň sa zatvára 

nemusel by sa nikto báť 

tých zvláštnych opatrných dotykov 

na viečka a líca 

ktoré myšlienke 

na smrť 

dávajú podobu vtáka 

čo vystrašene vzlieta 

zo svojej skrýše 

v srdci taký neuveriteľne skutočný. 

Teror rozkoše

Túžba to jediné isté čo jestvuje 

a teror rozkoše mocnejší ako sila mesiaca 

telo vírivo letiace priestranstvami ozvien 

kde všetko sa začína 

morfínové farby vírivo vyletujúce 

za mojimi vlečkami 

skade prišla krv? 

nežiť nad prírodou 

nežiť bez 

ale sama byť prírodou 

nežiť bez tvojich dotykov 

s nádychom ohňa a lápisu 

bez tvojich opakovaných eruptívnych požehnaní 

z tmy v mojom snívajúcom tele