PIESEŇ PIESNÍ

Pieseň piesní alebo Veľpieseň alebo Pieseň Šalamúnova alebo len Pieseň (skratka Pies, Veľp, Vľp, PŠ alebo Pie) je kniha Starého zákona. Zaraďuje sa medzi poučné knihy. V hebrejskej Biblii sa zaraďuje medzi ketubím (tj. spisy). Tradične sa jej autorstvo pripisuje Šalamúnovi. Text obsahuje poetické zobrazenie prirodzenej lásky muža a ženy. Existuje viacero exegetických interpretácií jej obsahu. Najdôležitejšie z nich sú tieto:

Židia v nej videli alegorický symbol lásky Jahveho k vyvolenému národu.

Kresťania v nej vidia alegóriu lásky Boha k celému ľudstvu, obzvlášť lásku Krista k Cirkvi.

Ďalšia interpretácia hovorí o mystickom spojení Krista s Cirkvou.

Najnovšie sa hovorí o realistickom opise a vyzdvihnutí ľudskej lásky, ktorá má podľa Božieho plánu zmysel v sebe samej.

Šalamún (biblická postava)

Skočit na navigaciSkočit na vyhledávání

ŠALAMÚN

Šalamún (hebr.: שלמה), syn kráľa Dávida a manželky Uriáša, ktorú Dávid zneuctil, Betsabe, bol kráľom zjednoteného Izraelského kráľovstva. Vládol približne v rokoch 970 - 931 pred Kr. (podľa Williama F. Albrighta v rokoch 962 – 922 pred Kr.) po tom čo sa zmocnil trónu a zbavil konkurencie. Za jeho vlády dosiahlo kráľovstvo najväčší územný a hospodársky rozmach, po jeho smrti sa však v dôsledku roztržky medzi jeho synmi rozpadlo na severné Izraelské kráľovstvo a južné Judejské kráľovstvo. Šalamún tiež nechal v Jeruzaleme vystavať chrám, ktorý bol až do svojho zničenia Babylončanmi v roku 586 pred Kr. strediskom židovského náboženstva. Šalamúnovu vládu popisuje biblická Prvá Kniha Kráľov a Druhá kniha kroník.Podľa biblického rozprávania bol Šalamún známy svojou múdrosťou, ktorú prišla obdivovať aj kráľovná zo Sáby (1 Kráľ 10). V židovskej tradícii je považovaný za autora troch biblických kníh: knihy Prísloví, knihy Kohelet (Kazateľ) a Piesne piesní. Podľa Biblie napísal až 3 000 prísloví a zložil 1 005 piesní. Moderná textová kritika Šalamúnovo autorstvo spochybňuje.

Šalamún obchodoval po súši i po mori s ďalekými krajinami, napríklad s týrskym kráľom Chíramom, ktorý mu dodával cédrové a cyprusové drevo na stavbu Jeruzalemského chrámu.Mierové vzťahy s okolitými štátmi budoval Šalamún na rozsiahlych dynastických manželstvách. Šalamún mal 700 manželiek a 300 mileniek.] Oženil sa napríklad s Naamou, dcérou egyptského faraóna. Podľa Biblie sa na sklonku života odvrátil od Božích ciest a jeho pohanské ženy ho zviedli k modloslužbe. Na žiadosť pohanských manželiek budoval pre cudzích bohov výšiny, háje a chrámy, kde ich spolu uctievali. Šalamún zomrel vo veku 60 rokov a bol pochovaný v meste Dávidovom na vrchu Sión. Po jeho smrti kraľoval v Judsku jeho syn Rechabeám.

 2 Zľúbaj ma bozkami svojich úst, bo láska tvoja lepšia je nad víno.

 3 Dobrá je vôňa tvojich olejkov; jak olej rozliaty je tvoje meno. Zato ťa

dievčence majú tak rady.

 4 Tiahni ma za sebou! Pobežme! Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty! Tam jasať

budeme a z teba tešiť sa a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno. Ozaj, právom ťa

milujú.

 5 Ja čierna som, no pekná jednako, dcéry jeruzalemské, jak stany kedarské,

jak plachty šiatrov šalmaských.

 6 Nehľaďte na mňa, že som čierna, že ma tak opálilo slnko! Synovia mojej

matky zanevreli na mňa, postavili ma strážiť (svoje) vinice, nuž o vinicu svoju

dbať som nemohla.

 7 Povedz mi ty, ktorého z tej duše milujem, kde pásavaš, kde odpočívaš cez

poludnie, aby som sa nemusela potĺkať od stáda ku stádu druhov tvojich.

 8 Nevieš to, ty, zo žien najkrajšia? Nuž choď len čriedam po stopách a

kozliatka svoje pri pastierskych kolibách popásaj!

 9 K paripám v kočoch faraónových ťa môžem prirovnať, priateľka moja.

 10 Ako len svedčia lícam tvojim ozdobné retiazky a šiji tvojej náhrdelníky

koralové!

 11 Dáme ti vytepať zlatých retiazok so striebornými zvončekmi.

 12 Pokiaľ kráľ hovie na svojom ležadle, vydáva môj nard svoju vôňu.

 13 Vrecúškom myrhy je mi môj milý; odpočíva mi na prsiach.

 14 Môj milý je mi strapcom cyprovým vo vinohradoch Engadi.

 15 Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice!

 16 Aký si krásny, milý môj, aký pôvabný! Postieľka naša samá zeleň!

 17 Cédre sú trámami nášho paláca, doskami našich stien sú cyprusy.

 2. 

 1 Som lúčny kvietok na saronských rovinách, ľalia v údoliach.

 2 Jak ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčencami.

 3 Sťa jabloň medzi plánkami je milý môj medzi mládencami. V jeho tôni

sedím, ako sa mi žiadalo, a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.

 4 Vovádza ma do vínnej pivnice a jeho zástava nado mnou je láska.

 5 Posilnite ma hrozienkovým koláčom občerstvite ma jablkami, lebo som

chorá od lásky!

 6 Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

 7 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte

ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.

 8 Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.

 9 Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom!

Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva.

 10 Môj milý začal a povedal mi: Hor sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!

 11 Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!

 12 Kvieťa sa kľuje po kraji, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom

kraji znie. 

 13 Na fige bronie už rané ovocie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor sa,

priateľka moja, krásava moja, a poď!

 14 Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju

tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.

 15 Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša

vinica je práve v rozkvete.

 16 Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.

 17 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, príď, milý môj, buď srne podobný

alebo jeleníčaťu na horách voňavých!

3.

1 Na svojom lôžku po nociach hľadala som toho, ktorého moja duša miluje.

Hľadala som ho, ale nenašla.

 2 Nuž vstanem, mesto pochodím; po námestiach a uliciach budem hľadať

toho, ktorého z tej duše milujem. Hľadala som ho, ale nenašla.

 3 Stretli ma strážcovia, čo boli v meste na obchôdzke. "Nevideli ste toho,

ktorého z tej duše milujem?"

 4 Sotva som trocha od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje.

Chytila som ho a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej matky

a do komôrky svojej rodičky.

 5 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte

ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce!

 6 Čože je to, čo stúpa zo stepi sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a

kadidla a všakových práškov voňavých?

 7 Hej, to je Šalamúnovo lôžko! Šesťdesiat bohatierov vôkol neho, hrdinov

izraelských.

 8 Všetci sú v zbroji, skúsení v boji. Každý má paloš pri boku pre nočné

postrachy.

 9 Kráľ Šalamún si dal spraviť trón z libanonských driev.

 10 Stĺpiky jeho ukovať dal zo striebra. Operadlo zo zlata, sedadlo z purpuru,

vnútri bol vyložený ebenovým drevom.

 11 Jeruzalemské dcéry, poďte sem, podívajte sa, dcéry sionské, na kráľa

Šalamúna s korunou, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho sobáša, v

deň, keď mu srdce napĺňala radosť.

4.

1 Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice za

tvojím závojom. Tvoje vlasy ako stádo kôz, čo dol' sa valí z galaádskych hôr.

 2 Tvoje zuby ako stádo strižných oviec, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich

po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.

 3 Tvoje pery sťa purpurový pásik a tvoje ústa plné pôvabu. Tvoje líca sťa by

krížalky granátového jablka za tvojím závojom.

 4 Tvoj krk je sťa veža Dávidova vybudovaná s obrannými múrikmi. Na tisíc

štítov visí z nej, veľké to štíty junákov.

 5 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami.

 6 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, vyjdem si na vrch myrhový a na

kadidlový pahorček. 

 7 Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.

 8 Poď z Libanonu, nevesta moja, z Libanonu zostúp! Opusť končiar Amana,

vrcholce Senira a Hermona, peleše levov, vrchy leopardov.

 9 Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným

pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.

 10 Aká je sladká tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Príjemnejšia je tvoja

láska nad víno. A vôňa tvojich mastičiek je nado všetky voňavky.

 11 Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta, pod tvojím jazykom sa skrýva

med a mlieko a vôňa tvojich šiat je sťa vôňa Libanonu.

 12 Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, si zatvorenou záhradou,

zapečatenou studienkou.

 13 Tvoje výhonky - to rajský sad granátovníkov s utešeným ovocím, s

cyprusmi a nardami.

 14 To nard a šafran, puškvorec a škorica, so všelijakou kadidlovou krovinou;

myrha a aloa, s rozličnými prevzácnymi balzamy.

 15 Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú.

 16 Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu!

Nech sa jej vôňa roznáša ...! Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady a keby

požíval jej znamenité ovocie!

5.

1 Prišiel som, sestra moja, nevesta, do svojej záhrady. Pozbieram svoju myrhu

so svojou voňavou drevinou, svoj plást jem a svoj med, popíjam svoje víno a

svoje mlieko. Jedzte a pite, priatelia, a napite sa, najmilší!

 2 Zaspala som, ale moje srdce bdelo. Tu počuť čosi. Môj milý klope: Otvor mi,

sestra moja, priateľka moja, holubička moja, moja čistá. Namoklo rosou moje

temeno, nočnými kropajami moje kučery.

 3 Vyzliekla som si už odev, budem si ho znova obliekať? Už som si nohy

umyla, mám si ich zas vari zamazať?

 4 Môj milý siahol rukou cez otvor. Rozbúchalo sa moje srdce preň ...

 5 Vstala som otvoriť svojmu milému. Kvapkala myrha z mojich rúk a z prstov

mi čistá myrha stekala na rúčku závory.

 6 Otvorila som svojmu milému - lenže môj milý bol už preč, už ho tam nebolo.

Zatajoval sa vo mne dych, kým trval jeho príhovor. Hľadala som ho, ale

nenašla, volala som ho, ale sa mi neozval.

 7 Stretli ma strážcovia, čo boli v meste na obchôdzke. Zbili ma, aj poranili -

plášť mi zorvali strážcovia mestských hradieb.

 8 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, ak by ste našli môjho milého, povedzte

mu, že som ochorela od lásky!

 9 Čím sa tvoj milý odlišuje od iných, ty, spomedzi žien najkrajšia? Čím sa tvoj

milý odlišuje od iných, že nás tak zaprisahávaš?

 10 Môj milý je bielunký a rumenný, vyniká medzi desaťtisícmi.

 11 Jeho hlava je zlato, rýdze zlato, jeho kučery sťa riasy na datli, čierne jak

havrany.

 12 Jeho oči sú sťa holúbätá nad bystrinami vôd, v mlieku sa kúpavajú a na

brehu sedia.

 13 Jeho líca sťa hriadky balzamu, na ktorých pučia vonné byliny. Jeho pery

sťa ľalie, z ktorých prvá myrha steká. 

 14 Jeho ruky sťa váľky zo zlata, posiate drahokamami z Taršiša. Jeho hruď,

to výtvor zo slonovej kosti, povykladaný zafírmi.

 15 Jeho nohy sťa mramorové stĺpy, čo stoja na podnožiach zo zlata. Postavou

je sťa Libanon, nádherný ako cédre.

 16 Jeho ústa sú presladké a všetko na ňom je pôvabné. Taký je môj milý, taký

je priateľ môj, dcéry jeruzalemské!

6.

1 Kam odišiel tvoj milý, ty, zo žien najkrajšia? Kade sa tvoj milý pobral, aby

sme ti ho pomohli hľadať?

 2 Do svojej záhrady odišiel môj milý, k záhonom balzamu, kochať sa v

prekrásnej záhrade a trhať ľalie.

 3 Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.

 4 Krásna si, priateľka moja, ako Tirza, sťa Jeruzalem spanilá, strašná jak šíky

pod zástavami.

 5 Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma zraňujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo

dol' sa valí z galaádskych hôr.

 6 Tvoje zuby ako stádo jahníc, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje

má jahniatok a ani jedna nie je jalová.

 7 Tvoje líca sťaby krížalky granátového jablka za tvojím závojom.

 8 Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu!

 9 Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá, jediná dcéra matky, miláčik

svojej rodičky. Zazreli ju dievčence a blahorečia jej, kráľovné s vedľajšími

ženami, a jasajú jej v ústrety. Chór žien:

 10 Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko,

strašná jak šíky pod zástavami?

 11 Zišla som do orechového sadu kochať sa na rozzelenanom údolí, pozrieť, či

vinič je v rozpuku, či kvitnú granátové jablone.

 12 Tu zrazu znezrady - prestalo srdce vo mne biť - hľa, vozy kniežacieho

sprievodu!

7.

1 Postojže, postoj, Sulamit! Postojže, postoj, nech ťa vidíme! Čože chcete vidieť

na Sulamitke? Či tanec vojenský? Chór dvoranov:

 2 Aké sú ladné tvoje kroky v črieviciach, dcéra kniežacia! Priehyby tvojich

bokov - skvost, dielo rúk majstrových.

 3 Tvoje lono je miska preskvostná, nech vína s korením jej nikdy nechýba!

Tvoj život je stoh pšenice, vrúbený ľaliami navôkol.

 4 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka.

 5 Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti ... Tvoje oči sú ako plesá hesbonské pri

bráne Bat-Rabbim. Tvoj nos jak libanonský výbežok, čo hľadí proti Damašku.

 6 Sťa Karmel tvoja hlava na tebe a vlasy, čo ti z hlavy splývajú, sú sťa purpur;

kráľ je spútaný do vrkočov.

 7 Aká si krásna, aká spanilá, najmilšia, so svojimi slasťami!

 8 Tvoj vzrast sa palme podobá a hroznám tvoje prsníky.

 9 Zhútal som: Vydriapem sa na palmu a siahnem po jej ovocí. Nuž, nechže sú

mi tvoje prsníky viničovými strapcami a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok 

 10 a tvoje ústa ako víno najlepšie ktoré mi zvlažuje podnebie a lahodne sa kĺže

cez pery a cez zuby.

 11 Ja patrím svojmu milému a jeho túžba za mnou nesie sa.

 12 Poď, milý môj, zájdime na vidiek, nocujme v dedinkách!

 13 Včasráno pôjdeme do viníc pozrieť sa na vinič, či sa už rozvíja, či sa kvet

otvára, či kvitnú granátovníky. Tam ti dám svoju lásku.

 14 Už roznáša sa vôňa mandragor a nad našimi dvercami všakové znamenité

ovocie, čerstvé i sušené, ja pre teba som odložila, milý môj.

8.

1 Ó, keby si bol mojím bratom, čo prsia matky mojej sal, vybozkávala by som

ťa, keby som ťa vonku postretla a nik by za to neopovrhol mnou.

 2 Pojala by som ťa a zaviedla do domu svojej matky, čo ma vychovávala.

Opájala by som ťa vínom voňavým a muštom z mojich granátových jabĺčok.

 3 Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

 4 Dcéry jeruzalemské, zaprisahávam vás: Nezobúdzajte ani nerušte lásku,

kým sa jej samej nezachce.

 5 Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi, opretá o svojho milého? Ja pod jabloňou

som ťa roznietil, tam, kde ťa porodila tvoja matka, kde vajatala tvoja rodička.

 6 Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno! Lebo láska je

mocná ako smrť a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie. Jej páľa - to ohňa plápoly,

jej plamene, to Jahveho je žiar.

 7 Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. A keby človek za

lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním.

 8 Sestričku máme maličkú, čo nemá ešte prsníky. Čo urobíme pre sestru v

deň, keď ju prídu pýtať za ženu?

 9 Ak hradba je, zbudujme na nej baštu striebornú. Ak brána je, obložme ju

cédrovými doskami!

 10 Ja hradba som a moje prsníky sú ako turne. Lež preňho som ja tá, čo sa

už dávno oddala.

 11 Šalamún mal v Bál-Hamone vinicu. Vinicu zveril opatrovníkom. Každý bol

povinný mu za jej výnos vyrovnať po tisíc strieborných.

 12 Moja vinica je moja! Nechaj si tisíc, Šalamún, a dvesto tí, čo strážili jej

ovocie.

 13 Ty, ktorá bývaš v záhradách - priatelia načúvajú -, daj počuť mi svoj hlas!

 14 Utekaj, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!

Kniha Šalamúnova Pieseň piesní (Perfekt 2014) má podtitul Biblická rozprávka o  láske. A  práve básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ Ľubomír Feldek nám predkladá svoju prebásnenú verziu Veľpiesne, jednej zo starozákonných kníh Biblie. Súčasťou knižného diela sú poetické až éterické ilustrácie Petra Uchnára.

Nahliadnime teda do histórie. Izraelský kráľ Šalamún vládol v období asi 1000 rokov pred narodením Krista a jeho Veľpieseň doposiaľ vnímame ako vznešenú oslavu lásky. Prirodzene, v  teologickom kontexte existuje niekoľko konceptov, ako Piesni piesní rozumieť. Či už ako knihe, ktorá hovorí o pozemskej láske alebo o starobylom svadobnom obrade, alebo ju môžeme vnímať alegoricky, a teda v rovine vzťahu Šalamúna k Múdrosti, v neskoršom židovskom chápaní ako vzťah Hospodina a  Izraela, alebo v  kresťanstve ako oslavu lásky medzi Kristom a jeho cirkvou.

Pieseň piesní už v minulosti spracovali mnohí autori moderným poetickým spôsobom. Dnes prichádza s  prebásnenou verziou Ľubomír Feldek, aby súčasnej generácii pripomenul bohatstvo obrazov a jazyka tohto nádherného diela. Čitateľom ju prináša vo forme, ktorá má dramatizovaný rozmer a  máme ju vnímať ako svadobnú hru zasadenú do slovenského kontextu: „Svadobné divadlo, to je čosi, čo poznajú všetky národy. Svadobné hry sa už tisíc rokov hrávajú na celom svete a zdá sa, že ešte dlho nezaniknú.“ Feldek začína biblickú rozprávku o láske únosom nevesty a pokračuje obrazom svadobnej noci pod holým nebom. A  tu sa odohráva láskyplný dialóg medzi nevestou a ženíchom: „Vstávaj, moja milovaná, krásna moja, poď! Už neprší, už sa zima dala na odchod. Spev sa dočkal svojho času, všade samý kvet, aj hrdličku podľa hlasu ľahko spoznáš hneď.“ Avšak rodina nevesty sa s únosom nevie zmieriť, hľadá ju, a preto sa snažia zaľúbenci svojim prenasledovateľom ukryť. A  vtedy zaznievajú nádherné vyznania lásky: „Krásna je tvoja neha, nevesta a sestra moja, sladšie je tvoje láskanie než víno, tvoj olej vôňou nad balzamy vyniká.“ Nevesta odpovedá rovnako vrúcne a  opisuje krásu svojho vyvoleného muža aj týmito slovami: „Taký príťažlivý je môj milý, čo má sladké podnebie aj pery. Taký je môj milý, taký je môj priateľ, jeruzalemské dcéry!“

Ľubomír Feldek jednotlivé časti diela otvára prozaickými textami, cez ne vysvetľuje dobové kontexty a zároveň vystupuje v úlohe rozprávača. Prostredníctvom starodávneho príbehu plného harmónie a  nežného súzvuku nám pripomína, aký silný cit spája muža a ženu. Kiežby nás poetické obrazy lásky inšpirovali k romantickejšiemu vnímaniu partnerského vzťahu, než sme svedkami v  súčasnej, priveľmi zjednodušenej mediálnej realite.