* 712 Gongyi , Henan , Čína - – † 770 Tanzhou , Hunan , Čína
Du Fu ( Wade-Giles : Tu Fu , čínsky : 杜甫 bol prominentný čínsky básnik z dynastie Tang . Spolu s (Li Po je najväčším čínskym básnikom. Jeho život bol poznačený Anushinskou vzbúrou v roku 755 a jeho posledných 15 rokov bolo obdobím takmer neustáleho nepokoja. Jeho diela sa ovplyvňovali čínsku aj japonskú literatúru. Čínski kritici ho nazývali básnikom-historikom. Rozsah jeho diela mu umožnil predstaviť ho západným čitateľom ako „čínsky Vergílius , Horatius , Ovídius , Shakespeare. Milton, Hugo alebo Baudelaire “. Ako dieťa stratil matku a vychovávala ho teta. Rodina bola konfuciánska. V Číne v čase jeho mladosti prekvitali umenia - od literatúry, maliarstva až po tanec a spevohru. Aako dvadsaťročný mal za sebou rozsiahle cesty po juhovýchode krajiny aj seriózne štúdium klasikov a literátov. Mal už rodinu a bol veľmi chudobný a tak prijal slabo platené miesto tútora v kniežacej rodine. V čase občianskych vojen, bojov o cisársky trón a veľkých prenasledovaní bol v zajatí, musel sa skrývať. Podarilo sa mu dostať z povstaleckého územia aj s básňami až k cisárovi. ho vymenoval za jedného z cisárskych radcov. Mal priamy prístup k panovníkovi a bol mu veľmi horlivým radcom. Neskôr postupne upadol do nemilosti a musel opustiť hlavné mesto. Prežil ďalšie útrapy, veľakrát sa aj s rodinou sťahoval, bol „básnikom piatich exilov“. Z biedy mu pomáhali priatelia. Stále túžil vrátiť sa do krajiny svojho detstva, napokon však zomrel na bárke pri veľkom jazere Tchung-ting v. Básnickú tvorbu chápal ako spoločenské poslanie, ako nástroj kritiky vládnucich vrstiev a celkových pomerov.
Vietor
čistej vody okolo našej dediny,
s dlhými letnými dňami
plnými pôvabu;
Fluttering dovnútra a von
z lúčov domu Hry
lastovičky;
Vodné vtáctvo sa spolu hýbe
ako milovníci večnosti; ...
Čo viac si môžem priať?
Viditeľné tmy vyrastajú na horských cestách;
Pri štúdiu sa vysoko nachádzam pri riečnej bráne,
Frailov oblak na okraji útesu, prechádzajúci cez noc.
Osamelý mesiac sa topí uprostred vĺn;
Stabilne, jeden po druhom, rad žeriavov za letu.
Vytie nad zabitím, divými psami a vlkmi.
Žiadny spánok pre mňa. Bojím sa o bitky -
nemám silu napraviť vesmír.
Dnes večer musí moja žena sledovať osamelý
mesiac nad Fu-zhou;
Je mi ľúto, že moji synovia a dcéry sú ďaleko,
príliš mladí na to, aby sme pochopili toto oddelenie
alebo si spomenuli na náš život v Chang'ane.
Vo voňavej hmle sú jej tečúce vlasy vlhké;
Za jasného mesačného svitu sú jade-biele ramená studené.
Kedy sa oprieme o otvorené krídlo,
kým mesačné svetlo vyschne naše žiariace slzy?
"
Stokvetá rieka - Na loďke
Dosť som sa v cudzine naoral južných polí,
dosť večer nasníval o Severke,
dnes sa nám deti veselo plahočia v rieke
a so ženou sa prevážam v ľahkej bárke.
Motýle letia nad nami, niektoré po dvoch,
na jednom steble sa dve lekná otvárajú.
Načo mi porcelán, keď mám hlinenú šálku
a štipku sladkosti do voňavého čaju?
Stokvetá rieka - Pieseň o Pcheng-ja - úryvok
Spomínam, v akom strachu nám prišlo
utiecť, keď vládou otriasli zmeny.
Noc bola, cesta do Pcheng-ja temná,
nad vrchom Po-šuej spln zapálený.
Peši sme išli, peši aj deti,
a strach nás chytal v závratných výškach.
Z hôr naším smerom nik nešiel - načo?
V doline kde-tu vták ostro pišťal.
Dcérka ma hrýzla od hladu,
keď som započul čosi - vlka či tigra?
A hneď jej zúbky k sebe som tisol -
vytrhla sa mi a hrozne skríkla.
Náš bystroumný synček nám nosil
zelené slivky z divého lesa.
Desať dní v dažďoch a bleskoch z bahna
za vlhké ruky ťahali sme sa.
A preziabnutí v studených, tenkých
šatách sme liezli na klzké skaly.
Kde bolo ťažko, za deň sme ani
tri-štyri míle neprekonali.
Živili sme sa lesnými plodmi,
strechou nám boli konáre nízke.
Ráno prúd vody z prte nás zrážal,
večer nás našiel v ľadovej výške.
Stokvetá rieka - Myšlienky pri nočnej plavbe
Breh, tráva nežne prehnutá vetrom,
noc, stožiar, šíra samota vĺn.
Súhvezdia takmer pri zemi visia,
na rieke buble a pláva spln.
Nepreslávim sa, škoda mi písať.
A úrad? Ako, keď nie som talent!
Strhlo ma, nesie. Som ako čajka
letiaca k nebu, vrhnutá na zem.
<
'Sunset' by Tu FU
人生不相見,動如參與商.
今夕復何夕,共此燈燭光.
少壯能幾時,鬢髮各已蒼.
訪舊半爲鬼,驚呼熱中腸.
焉知二十載,重上君子堂.
昔別君未婚,兒女忽成行.
怡然敬父執,問我來何方.
問答乃未已,兒女羅酒漿.
夜雨剪春韭,新炊間黃粱.
主稱會面難,一舉累十觴.
十觴亦不醉,感子故意長.
明日隔山嶽,世事兩茫茫.
Pre priateľov je takmer také ťažké stretnúť sa
ako ráno a večer.
Dnes večer je teda zriedkavá udalosť,
spájajúc sa pri sviečkach,
dvaja muži, ktorí boli nedávno mladí,
ale teraz sa v chrámoch sivo mení.
Aby sme zistili, že polovica našich priateľov je mŕtva
Šokuje nás, páli naše srdce zármutkom.
Trochu sme uhádli, že to bude dvadsať rokov,
než som vás mohol znova navštíviť.
Keď som odišiel, bol si stále slobodný;
Ale teraz sú títo chlapci a dievčatá v rade
veľmi milí k starému priateľovi svojho otca.
Pýtajú sa ma, kde som bol na svojej ceste;
A potom, keď sme už chvíľu hovorili,
Prinášajú a ukazujú mi vína a jedlá,
Jarná pažítka rezaná v nočnom daždi
A hnedá ryža bola uvarená čerstvo zvláštnym spôsobom.
Môj hostiteľ to vyhlási za festival.
Nalieha na mňa, aby som vypil desať šálok -
Ale čo desať šálok by ma z toho urobilo opitého
Ako som vždy so svojou láskou v mojom srdci?
Zajtra nás hory oddeľujú;
Po zajtra - kto to môže povedať?
u
The Life of Du Fu
PÍSEŇ O MU-LAN
Nad stavem tkalcovským
Mu-lan se naklání,
vůkol se rozléhá
hlomoz a klepání.
Hluk stavu náhle zmlk,
světnice utichla,
jen Mu-lan u okna
tiše si povzdychla.
„Copak je, děvenko,
co máš za trápení?“
„Neboj se, maminko,
tvé Mu-lan nic není!
Velký chán chystá však
válečné tažení
a začal verbovat
vojáky po zemi.
Já svitky s rozkazy
včera jsem viděla,že tam i otec je,
vím jistě docela.
My doma nemáme
jinocha vzrostlého,
mám jenom sestřičku
a bratra malého.
Koně a výstroj chci
sama si opatřit,
do služby vojenské
za otce nastoupit!“
Potom si na trhu
koníka koupila,
bič, sedlo, ohlávku,
koně hned strojila.
Ráno se se svými
drahými loučila,
u Žluté řeky
pak první noc prožila.
Neslyší, jak teskní
rodiče předrazí,
jen hukot dravých vln
v spánku ji provází.
Časně za svítání
dál se zas ubírá,
večer až v klínu
hor oči své zavírá.
Neslyší rodičů
tesklivé volání, j
en koní nepřátel
tlumené zaržání.
Do vřavy válečné
vrhá se s vojáky,
jak vítr zdolává
hory a průsmyky.
Mrazivý severák
zbraně v led promění,
studeně leskne se
železné brnění.
Přemnohé z přátel svých
v bitvách zlých poztrácí.
Po letech Mu-lan se
domů zas navrací.
Nejdřív však císaři
složit jde poklonu.
Syn Nebes hrdinku
zve k sobě, ke trůnu.
Za věrné služby jí
medaile udělil,
zlatem a penězi
bohatě odměnil.
Mocný chán táže se
hrdinky na přání.
Mu-lan mu odpoví
bez chvilky váhání:
„Úřady, hodnosti –
to není pro mne svět.
Chci jenom velblouda,
domů se vrátit zpět!“
Když slyší rodiče
o jejím příchodu,
jdou spolu naproti
dceřině průvodu.
Sestřička když slyší,
že Mu-lan vrací se,
usedá k zrcadlu, líčí
a strojí se.
A bratr když slyší
tu velkou novinu
z vepře a kůzlete
chystá hned hostinu.
Zas dívčí pokojík
vlídně ji přivítá,
i lůžko netknuté,
jak když šla do světa.
Pak plášť svůj odkládá
i oděv vojáka,
do dívčích šatů svých
znovu se převléká.
K zrcadlu usedá,
vlasy si sčesává,
šperky a ozdoby
do nich si vetkává.
A když pak z pokoje
vyšla za přáteli,
řeč všichni najednou
úžasem ztratili!
Po dvanáct dlouhých let
šli z boje do boje
a nikdo netušil,
že Mu-lan dívka je!
Když v houfu králíky
oko tvé sleduje, rozpozná,
kdo je on,
a kdo z nich ona je?
Štatistiky
Online: | 17 |
---|---|
Celkom: | 384157 |
Mesiac: | 6329 |
Deň: | 335 |